nedeľa, 01 marec 2015 00:00

Anjelská hra

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Fascinácia záhadami starých opustených domov, tajomné príbehy, podivná radosť z toho, že sa bojíte. Vyžívanie sa v príbehoch s otvoreným koncom. Je vám to blízke? Anjelskú hru Carlosa Ruiza Zafóna máte teda dávno prečítanú. Ak stále nie, je najvyšší čas to napraviť.

Anjelská hra nadväzuje na úspešný prvý diel Tieň vetra. Ak ste ho však nečítali, nič sa deje. Stretávame sa v ňom so známymi postavami z Tieňa vetra, znova navštívime Cintorín zabudnutých kníh a opäť nám bude ľúto, keď prevrátime poslednú stranu.

... príde deň zúčtovania. So všetkým a so všetkými...

Príbeh spadá do obdobia začiatku 20. storočia a končí sa v tridsiatych rokoch. Ústrednou postavou je mladý nádejný novinár David Martín. Spomína na svoje nie príliš šťastné detstvo po boku otca, vojnového veterána, a bez matky, pretože ich opustila. Pracuje ako poslíček v novinách, dostáva životnú šancu napísať veľkolepé detektívne príbehy z prostredia Barcelony, a tak zisťuje, že jeho život za niečo stojí. Šťastie je však vrtkavé a hoci na poli spisovateľskom, i keď anonymne, ale predsa len žne úspechy a môže si dovoliť bývať ako človek, jeho súkromie je poznačené samotou, neopätovanou láskou a smrteľnou chorobou. Jedného dňa však dostane ponuku, ktorá sa neodmieta. Záhadný Andreas Corelli, neznámy bohatý vydavateľ, ktorého nikto nepozná, naháňa Martínovi strach. Všetko v jeho živote sa akoby šibnutím prútika mení. Ťažko povedať, či k lepšiemu. Davidovi je jasné, že príde deň zúčtovania. So všetkým a so všetkými...

„Jedného krásneho dňa dovŕšim tridsať rokov a uvedomím si, že každý deň sa čoraz menej podobám na človeka, ktorým som chcel byť, keď som mal pätnásť. Ak sa toho vôbec dožijem, lebo moje zdravie nestojí v poslednom čase za fajku dymu takisto ako moja práca. Ak dnes dokážem zosmoliť jednu či dve čitateľné vety za hodinu, môžem si blahoželať. Takýto som ako autor aj ako človek.“

Ruiz Zafón dej rozvíja opatrne, prvých sto strán tvoria predovšetkým opisy, letmo načrtnutá dejová línia. Postupne sa však rozbehne, aby mohol vyvrcholiť v takmer veľkolepom finále. To je však nejasné, môžeme sa len domnievať, ako sa to naozaj skončilo. Autor nám jednotlivé kúsky len servíruje, píše v náznakoch a je na nás, ako sa so všetkým vyrovnáme.

Jednotlivé kúsky nám servíruje, píše v náznakoch

Ruiz Zafón má priam neskutočný talent na nádherné opisy miest, reálií, osôb. Vďaka nemu všetko vyznieva reálne. Barcelonu nám predstavuje tajomnú, priam mystickú, so všetkými jej temnými zákutiami. Autor často filozofuje, ale nepôsobí ťažkopádne, práve naopak. Jeho dialógy a v konečnom dôsledku aj monológy sú plné dôvtipu, humoru, nenájdeme v nich nič silené, a práve tým si ma Ruiz Zafón definitívne získal.

„ – Isabella, aby to medzi nami fungovalo, budeme si musieť stanoviť niekoľko pravidiel. Po prvé, ja sa budem pýtať a ty sa zdržíš komentárov a len odpovieš. Keď nebudem mať žiadne otázky, od teba sa neočakávajú ani odpovede, ani spontánne výlevy. Druhé pravidlo znie, že budem tráviť pri raňajkách, olovrante či zívaní do prázdna toľko času, koľko sa mi zachce, a jeho dĺžka nebude predmetom nijakého rozhovoru.
– Nechcela som vás uraziť. Chápem, že pomalé zažívanie podnecuje inšpiráciu.“

Pristihnete sa pri tom, že s čítaním tejto knihy neviete prestať a musíte ju dočítať do konca. Nechýbajú mrazivé strašidelné pasáže, ponurá atmosféra sa vkráda do každého z nás. Ak je pre vás Anjelská kniha prvou od Ruiz Zafóna, garantujem vám, že hneď budete chcieť siahnuť aj po ďalších dvoch z tejto trilógie. Pretože Tieň vetra ani Zajatec neba za Anjelskou hrou rozhodne v ničom nezaostávajú, nie sú len vyplnením prázdnoty, zvyčajne zostávajúcou po prečítaní prvej knihy. Zároveň zostávajú samostatnými ucelenými dielami a nevyžadujú si predchádzajúci kontakt s ostatnými dvoma románmi.

Ponurá atmosféra sa vkráda do každého z nás.

„ – Intelektuál je zvyčajne človek, ktorý nevyniká najväčším intelektom, – spustil Corelli. – Dáva si toto pomenovanie, aby vykompenzoval prirodzenú medzeru, ktorú tuší vo svojich schopnostiach. (...) Neschopný človek sa vždy predstavuje ako expert, krutý ako láskavý, hriešnik ako svätuškár, úžerník ako dobrodinec, nevoľník ako vlastenec, arogantný ako skromný, vulgárny ako elegantný a hlupák ako intelektuál. Opakujem, všetko vychádza z prírody, ktorá má ďaleko od víly, akú ospevujú básnici. Je to krutá a pažravá matka, čo sa potrebuje živiť potomstvom, ktoré rodí, aby sa uchovala pri živote.“

Anjelská hra je i knihou so silnými momentmi. Bez zbytočného pátosu a sentimentu hovorí o lesku a zašlej sláve dobovej Barcelony, o biede a bohatstve, o nezištnej pomoci, o priateľstve takmer bez hraníc, o tom, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. A čo je pre vášnivých čitateľov dôležité, o veľkej láske ku knihám...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Carlos Ruiz Zafón
  • Národnosť: španielska
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 480
  • Dátum vydania: piatok, 29 október 2010
  • Žáner: strašidelné
Čítané 3734 krát

1 komentár

  • Odkaz na komentáre Davíd piatok, 08 február 2013 12:21 Napísal(a) Davíd

    Autor nepíše preto, aby sa nm knihy páčili. Dosť chabá recenzia. Nič som sa z nej v podstate nedozvedel.

    Nahlásiť

Napíšte komentár