sobota, 13 jún 2015 10:22

Tma

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(8 hlasov)

Jedno slovo, ktoré povie viac ako tisíc viet. Tma. Hustá, nepríjemná a všadeprítomná. Zahryzne sa do človeka a celého ho naplní. Nechajte sa spútať tmou aj vy v najnovšom Karikovom románe.

Pri Strachu sme zistili, že Jozef Karika dokáže s čitateľom divy – vďaka nemu sa totiž človek dokáže báť. Nuž, nie však pre osobu autora, ale pre jeho schopnosť v písmenkách zachytiť atmosféru, ktorá dokáže urobiť aj z príjemného posedenia pri čaji s knihou v ruke dusivú atmosféru. Poznáte ten pocit, keď vám aj pod perinou stuhne krv v žilách a vy by ste najradšej pretáčali stránky s frekvenciou hraničiacou so šialenstvom? Presne toto som čakala po skúsenostiach so Strachom, keď som otvorila Tmu.

Jozef Karika dokáže s čitateľom divy – vďaka nemu sa totiž človek dokáže báť

Iná t(T)ma, akú ste čakali

Seriálový scenárista odchádza na opustenú chatu v horách, aby si oddýchol od nepríjemného a nenapĺňajúceho manželstva. Večné hádky a výčitky ho vyháňajú na samotu v období Vianoc, času, kedy by rodina mala držať pohromade a spoločne tráviť slávnostné okamihy. Hlavný hrdina si však vyberá radšej cestu duchovnej obrody na mieste, ktoré mu pripomína detstvo a chvíle šťastia strávené s otcom. Z ničoho nič sa však ocitá v tme aj za bieleho dňa. Prichádza totiž o zrak a to je v jeho situácii snáď stokrát horšie, ako keby bol v centre mesta v blízkej dostupnosti civilizácie a najmä lekárskej pohotovosti. Okolnosti sa ešte zhoršia vo chvíli, kedy ho navštívi nechcený hosť, ktorý chce všetko iné, len nie pomôcť.

Od tejto chvíle som si naplno uvedomila význam výberu slova v titule. Vykreslenie pocitu slepého človeka v núdzi je totiž majstrovské a tma je všadeprítomná. Okrem iného by som však román nazvala nadnesene možno aj Trampoty slepého smoliara. Na hlavnú postavu sa totiž sypú samé sr**ky a vy sa možno budete chytať za hlavu presne tak isto, ako keď sledujete video blondíny, ktorá sa snaží zaparkovať. Nechápte ma však zle, po čase sa dostaví ten starý známy „dobrý“ pocit z Karikovho trileru. Pot, šialené obracanie strán a blbý ťaživý pocit. Skvelé. Navyše záverečná pointa, ktorú človek (možno) nečaká, vám vráti vieru v to, že v ruke držíte dobrý román.

Pot, šialené obracanie strán a blbý ťaživý pocit. Skvelé.

„Zamával som rukami, chcel som sa čohosi zachytiť. Neskoro. Odhadol, že v panike vyskočím z okna, a odhrnul spod neho sneh, aby som sa dolámal. Dobrá práca. Les sa rozmazal, okolo uší mi zahvízdal vzduch. Zľadovatená zem podo mnou zadunela; prebodla ma bolesť, akoby som sa napichol na žeravý kutáč. Vyrazilo mi dych, zapraskali vo mne kosti a všetko potemnelo.“

Postupná skladačka tých správnych pocitov

Prvá polovica je pomalšia, čomu, samozrejme, rozumiem. Autor si čitateľa zľahka pripravuje a zoznamuje ho nielen s prostredím, ale aj s pozadím osudu hlavného hrdinu. Navyše nie je dobré hneď na to „vhupnúť“, to by narobilo viac škody ako úžitku. Z tohto románu by som však vytiahla najmä pocity, ktoré sa vo mne miešali. Spočiatku to bolo očakávanie, ktoré vystriedalo pochopenie toho, čo chcel vlastne autor názvom Tma povedať. Opäť spomeniem najmä opis atmosféry, ktorý bol skvelý. Neskôr sa dostavila aj úzkosť a hlavne napätie, ktoré k takémuto literárnemu žánru bytostne patrí. Tma však nie je to najlepšie, čo som od Kariku čítala (tým naďalej ostáva dvojica Na smrť). Beriem to ako povinnú spisovateľskú pauzu pred niečím veľkým. Dúfam, že sa na mňa autor nenahnevá, ale bohužiaľ (alebo chvalabohu?) si latku u mňa postavil vysoko, takže očakávania sú adekvátne. :-)

Strach bol konštantnejší, čo sa týka napätia, Tma išla pekne postupne po stupnici od jeden po desať

Román je však podarený a hlavne iný, ako predchádzajúci Strach. Na začiatku som sa obávala toho, že čas medzi vydaním jednotlivých titulov bol príliš krátky na to, aby sa autor dokázal dostatočne odlíšiť. To sa však nekonalo. Prečítate si úplne iný príbeh s úplne inou pointou, atmosférou aj formovaním a skladaním deja. Kým Strach bol možno konštantnejší, čo sa týka napätia, Tma išla pekne postupne po stupnici od jeden po desať. Nebudem vám kaziť zážitok prezradením záveru, spomeniem len to, že sa u mňa objavili aj celkom kvalitné stavy znechutenia (čo bolo pre spolucestujúcich vo vlaku určite čudné vďaka výrazom mojej tváre, ktoré som si dokonale uvedomovala, ale nemohla som proti nim nič robiť). Je to román, ktorý doslova zhltnete, obsahuje správnu dávku vulgarizmov aj psycho stavov hlavného hrdinu. Autor sa nepára nielen s jeho osudom, ale ani so slabšími čitateľskými povahami.

Schopnosť Kariku tvoriť dejové zvraty a najmä jeho jedinečná danosť pracovať skrz text s pocitmi čitateľa a jeho psychikou, sú na slovenskej scéne výnimočné. Ďakujem za Tmu a hrdo ju odkladám na poličku k ostatným titulom od tohto autora.

7d0b49eda88278f9522ddac2a42260b6

karika1

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Karika
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 232
  • Dátum vydania: piatok, 01 máj 2015
  • Žáner: strašidelné
Čítané 2118 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.