sobota, 23 marec 2013 18:17

Čo s nemŕtvymi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Zombie. Slovo, ktoré často spájame s horormi, no zároveň si pod ním predstavujeme skôr niečo nechutné, ako strach naháňajúce. Áno, nechutné to naozaj je, ale spraviť to aj hrôzostrašným tak, aby z toho nevznikol trápny nepodarok, to dokáže len málokto. A Johnovi Ajvide Lindqvistovi sa to opäť podarilo.

Rovnako ako kniha Nech vojde ten pravý, ma aj táto utvrdila v tom, že autorovi sa nepochybne darí pretvárať triviálne veci na nočné mory, po ktorých sa bojíte zaspať. Tentokrát sú to nemŕtvi (alebo „zombie“, ak chcete) a ich návrat domov. Možno to znie trošku smiešne, ale nejde len o bláznivé fantazírovanie autora. Pre túto myšlienku sa dalo dokopy pár múdrych hláv a zrekonštruovalo model možného oživenia mŕtveho tela, čo pridalo príbehu na skutočnosti. Pre identickejšie opisy márnice, jej miestností a chodieb, osvetlených sterilne pôsobiacimi neónovými žiarivkami, sa autor nechal inšpirovať skutočnými návštevami týchto miest. A keďže sa celý dej odohráva v severskom Švédsku – opäť v depresívnom Stockholme, myslím že o hrôzostrašnosti tejto knihy niet pochýb.

„Podvečer sa zdalo, že sa blíži búrka, do ovzdušia sa nenápadne vkrádalo elektrické napätie, narastalo a v týchto chvíľach sa stávalo neznesiteľným. Na večernej oblohe nebol jediný mráčik, ani z diaľky nedoliehalo hrmenie, nič nenasvedčovalo, že napätie sa stratí. Jeho beztvará plocha sa nedala ohraničiť, každý ju však cítil a vnímal.“

Všetko sa začína v jeden bežný deň, bežný až na skutočnosti, ktoré pripomínajú presný opak výpadku prúdu – nedajú sa zhasnúť lampy a vypnúť elektrické spotrebiče. Tu autor začína sledovať osudy viacerých osôb, ktorých životy sa od tohto dňa výrazne menia. David prišiel o svoju milovanú manželku, ktorá zahynula pri tragickej autonehode. Nábožensky založená Elvy stratila svojho senilného manžela a tínedžerka Flora dedka, a napokon ustarostený Gustav, ktorý prišiel o svojho vnuka. A všetci títo zosnulí – či už pochovaní alebo nepochovaní, v hroboch alebo v márniciach, sa začínajú prebúdzať k životu.

„Mesačný svit mu poskytoval dostatok svetla, aby videl, čo sa stalo s telom. Tenké ruky, čo sa teraz mykali, boli krátke, čierne, a tvár... tvár. Mahler zatvoril oči, zaboril tvár do dlaní a zanariekal.“

Aj vy si kladiete otázku, prečo vlastne? Prečo sa toto celé začalo diať? Cieľom autora pri písaní tejto knihy, však nebolo vytvoriť len skvelý a zimomriavky vyolávajúci horor, ako sa počas čítania knihy môže zdať. Pri čítaní takéhoto typu, v podstate „o ničom“ kníh, totiž ľudia nezvyknú mávať priveľké očakávania, týkajúce sa pointy. Samozrejme, každý očakáva určitý záver, ale v tomto prípade som naozaj ostala zaskočená. Záver tejto knihy nie je len úžasne dojímavý, ale má aj hlbší význam. Autor sa pohráva s myšlienkami ľudského bytia a snaží sa odpovedať na otázku „prečo“.

„V noci Bruno zbadal, že jestvujú dva mesiace. Jeden na oblohe a druhý na vodnej hladine. Na ten hore nedočiahol, ten dolu sa neopovážil chytiť. Lebo ten patril Vodníkovi.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: John Ajvide Lindqvist
  • Národnosť: švédska
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 348
  • Dátum vydania: streda, 23 marec 2011
  • Žáner: strach
Čítané 1651 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.