utorok, 18 november 2014 20:36

Doktor Spánok

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

O Stephenovi Kingovi pravdepodobne počul takmer každý. Čitateľ, nečitateľ. Je autorom, o existencii ktorého vedia i tí, čo hororom neholdujú. Táto kniha je krásne hrubá, sľubujúca dlhotrvajúce zimomriavky, so zaujímavým obalom. Skontrolovala som, či mám zamknuté, zdvihla som nohy nad posteľ (nikdy neviete, ČO tam skutočne môže byť) a pustila som sa do nej.

Asi najznámejší autor hororových románov a poviedok je pre mňa istotou, že sa pri čítaní budem báť. Práve preto po ňom siaham. Aby som sa bála. A presne tak to bolo od prvých strán knihy Doktor Spánok. Je to voľné pokračovanie jeho staršej knihy Žiarenie, a ak ste ju čítali, máte o ďalšiu zážitkovú rovinu navyše, ak nie, vôbec to nevadí. Chlapček Danny sa zmenil na muža Dana, ale prízraky mátajúce ho v detstve sa nezmenili. Len k nim pribudol ďalší. Alkohol. Lebo zlo je, keď sa mŕtvi vracajú, ale len preto, aby ublížili živým a niekedy je veľmi ťažké vysporiadať sa s nimi s čistou hlavou... Človek, napriek všetkému, od začiatku drží Danovi palce. A ešte Andi. Opäť dieťa, opäť obeť. A potom žena, ktorá robí obete z iných ľudí. A ja som jej i tak fandila... do istého času...!

...preto po ňom siaham. Aby som sa bála.


„Seba sa nezbavíš, nech ideš, kam chceš.“

Občas sa mi pri čítaní kníh, ktoré ma vtiahnu do deja stáva, že mi oči „samé od seba“ potajomky a akoby bez vedomého súhlasu uletia na koniec strany, či dokonca na stranu druhú, aby čo najskôr vedeli, ako daný moment skončí. V tomto prípade – kedy strach skončí. Tá kniha ma pohltila, čítala som ju takmer bez dychu, strany som si napokon musela zakrývať rukami, aby som samu seba pri čítaní nepodvádzala. A bála som sa! Zlo v knihe, to zlo, ktoré desí, pred ktorým sa chcete skryť, utiecť, má aj meno, skôr názov, lebo zlo v tomto prípade nie je jeden človek, je to spolok – Pravý uzol. Aj keď o ľudskosti sa v ich prípade hovoriť nedá... Je jasné, že členovia Pravého uzlu dobrí nie sú, ale asi tretinu knihy len približne tušíte, čo robia... a vôbec to nie je jedno z tých dobrých tušení, keď máte pocit, že zazvoní telefón a on naozaj zazvoní... skôr vám z toho behá mráz po chrbte.

...strany som si napokon musela zakrývať rukami, aby som samu seba pri čítaní nepodvádzala.


„Tak ako tisícky iných nešťastných detí aj jeho zožrala ničota, zdanlivo na jeden jediný hlt.“

A tu už je na scéne Abra. Dievčatko s nevšedným menom a ešte nevšednejšími schopnosťami. O tušeniach nepíšem náhodou, občas ich mávame, hovoríme tomu šiesty zmysel a vraj sa častejšie objavuje u žien ako u mužov, ale Abra je ním naozaj nadaná. Dokáže všeličo: telekinézu, telepatiu, v televízii naladiť na všetky existujúce kanály Simpsonovcov, lebo je to zábava a to zďaleka nie je všetko. Čo je darom, môže byť i prekliatím. Jej schopnosť (nazvaná žiarenie) je tým, čím sa Pravý uzol živí, prečo unáša a zabíja deti. Deti, pretože ľudia vekom túto schopnosť strácajú. A od tejto chvíle sa nebojíte už len duchov v kúpeľni, ale aj o život malého dievčaťa. Tak trochu ju chráni prastarká, ale tá zomiera...

Čo je darom, môže byť i prekliatím.


„Človek si myslí, že chápe základné veci – žena zostarne, žena zoslabne, žena zomrie – a potom zistí, že to vôbec nie je všetko. Zistí to, keď nájde ženu, autorku básní, ktoré patria k najkrajším v jej generácii, ako leží v kaluži vlastného moču a škrieka na vnučku, aby zastavila tú bolesť, aby ju zastavila, aby ju, madre de Cristo, zastavila. Keď vidí to kedysi hladké predlaktie skrútené ako vyžmýkaná handra, keď počuje poetku nadávať do p... a prisahať, že by radšej umrela, len aby to už prestalo bolieť.“

Dobrí sú dobrí, zlí sú zlí, dramatické odhalenie osobností sa nekoná, no keď Abra na strane 432 povie „odteraz pôjde všetko hladko“, človek tuší, že sa mýli.

Mala som problém niečo citovať, pretože King nie je o citátoch, je o príbehu, o tom, že vás vtiahne do deja a nepustí, nepustí, kým nestrácate dych... Jediné, čo mi vadilo boli občasné chyby v texte, ale priznávam sa, vnímala som to len na začiatku, potom som už na to nemala čas... King ma opäť nesklamal. Hoci skutočne strašná scéna bola v knihe vlastne len jedna a hoci záverečný súboj „dobra“ a „zla“ prebehol akosi ľahko, mrazivá atmosféra a všadeprítomný strach v knihe Doktor Spánok nechýbali.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Stephen King
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 640
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 jún 2014
  • Žáner: strašidelné
Čítané 3767 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Strach Měsíční močál »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.