utorok, 18 november 2014 19:08

Strach

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Nebojím sa. Nebojím sa. Opakovala som si po dočítaní Karikovho Strachu. Nepomohlo.

Keď sa mi Strach dostal do rúk, vrhla som sa naň a hltala stránku za stránkou. Z opisu Malých Tatier (mestskej časti Ružomberka) som bola vo vytržení. Predsa len som tam strávila veľkú časť môjho detstva. Karika v knihe spomenul všetky mne veľmi dobre známe miesta a niekedy som dokonca mala pocit, že osoby, ktoré spomína, poznám.

Spočiatku román pôsobí len trochu znepokojujúco.

Príbeh sa točí okolo tridsiatnika, ktorého vyhodia z práce a rozíde sa s frajerkou, a tak sa vracia domov, do Ružomberka. V starom byte, ktorý je dlhodobo neobývaný z každej strany na neho útočia spomienky. Po tom všetkom, čo tam prežil, som sa mu normálne čudovala, prečo sa tam vrátil. Tobôž keď zistil, že minulosť sa opakuje a opäť sa začnú strácať deti, rovnako ako keď bol malý a zmizla jeho sestra. Raz sa mu podarilo z mesta ujsť, zabudnúť však nemohol.

„Prevaľoval som sa na gauči a snažil sa uniknúť z polospánku, v ktorom na mňa poľovala zima spred dvadsiatich siedmich rokov. V bdelom stave si pamätám iba útržky, veď som mal sotva osem rokov. Ani v tvrdom bezsennom spánku mi nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Keď sa však ocitnem na pomedzí spánku a bdelosti, výjavy z toho hrozného obdobia sa na mňa vrhnú ako pirane. Zhrýzajú ma, zatínajú do mňa pichľavé zuby a vytrhávajú mi mäso – chcú ma ohlodať až na kosť.“

Autor veľmi dobre pracuje s faktami, o ktorých ani na moment nezapochybujeme, že sú pravdivé a pridáva i riadny kus mystična.

Spočiatku román pôsobí len trochu znepokojujúco. Nebudete sa báť hneď od začiatku. Možno vás zaujme opis prírody a srniek prechádzajúcich sa po ulici. Aj mne sa páčili. Hneď som si spomenula ako sme im nosili zemiaky, aby počas tuhých zím nehladovali. A vtedy to prišlo. Čím viac som sa ponárala do deja a do miest, ktoré poznám, tým rýchlejšie nado mnou kniha získavala moc. Nahlodal mi myseľ. Nevedela som, čo je skutočné a čo nie. S Jožom Karským som prežívala každý jeho pohyb. Každú myšlienku. Mnohokrát som mala chuť zakričať naňho: „Kašli na to a vypadni! Uteč!“

Strach rozhodne nie je prvoplánová kniha. Autor veľmi dobre pracuje s faktami, o ktorých ani na moment nezapochybujeme, že sú pravdivé a pridáva i riadny kus mystična. V knihe môžete nájsť však aj iné odkazy. Úsmev na tvári mi vyvolalo, keď Karika na chvíľu do románu zatiahol i seba v podobe historika pracujúceho v Liptovskom múzeu. Neviem či si tým chcel vyriešiť nejakú svoju životnú traumu, alebo si z nás chcel len trošku vystreliť. Pre mňa historik však trošku odľahčil text a aspoň na malý moment som tak nepociťovala paniku, chlad a odpor, ktorý vo mne kniha usilovne vyvolávala.

„Mŕtve zvery boli zaborené v snehu, nohy mali dolámané a vykĺbené, vyzerali ako monštruózne pavúky. To však nebolo najhoršie. Každá zo zdochlín mala rozrezané či roztrhnuté brucho – zmrznutý sneh okolo nich sa výdatne nacical hustej krvi. Hlavy oboch jelenčiat so studenými ňufákmi boli obrátené ku mne, akoby vyhasnutými očami hľadeli na mňa.“

V tme som sa nemala kde skryť pred Karikovými príšerami.

Knihu odporúčam čítať a aj dočítať výlučne počas dňa. Vyvarujte sa mojej chyby. Kniha ma totiž natoľko zaujala, že som sa od nej nevedela odtrhnúť ani večer. A keď hodiny odbili polnoc, mala som pocit, že odbilo aj mne. V tme som sa nemala kde skryť pred Karikovými príšerami. Zamotala som sa do ich sietí, a tak skoro sa z nich asi nevymocem. Obrazy sa mi ešte aj teraz mihajú pred očami. Najhoršie zo všetkého je, že Karský býval na tej istej ulici ako moja stará mama. A poviem vám pravdu, starká bude musieť chvíľu počkať, kým sa k nej zasa odvážim prísť na návštevu.

Karika opäť raz preukázal svoj talent i brutalitu. Počas čítania som neustále cítila chlad vychádzajúci z knihy. Jediné, na čo po dočítaní teraz myslím je to, kam mám knihu dať. Možno sa vám to bude zdať čudné, no mám obavu, že to, čo je v nej opísané, môže z nej vyjsť a ublížiť mi. A týmto v podstate skladám hold Karikovému najnovšiemu dielu – účel splnil. Bojím sa a bojím sa veľmi. Ak si trúfate, skúsite sa teraz vy popasovať so Strachom.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Karika
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 328
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: triler
Čítané 2645 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Bellman and Black Doktor Spánok »

2 komentáre

  • Odkaz na komentáre Palopiatok, 30 november 2018 05:42 Napísal(a) Palo

    3O.09. Dočítené ...
    15. Autor povolil uzdu svojej myšlienkovej kreatitivite a pripustil na slovenské pomery nekompromisný krvavý masaker doslova hlava-nehlava . Myslím , že ružomberská Klinika traumatologie a ortopédie by zažívala kruté chvíle , samozrejme , pokial sa tam niekto z tejto "genocídy" dostal ... Malé zamyslenie po dočítaní - bohužiaľ musím skonštatovať , že hororových situácií sme v našej slovenskej realite svedkami denno denne . Napríklad na cestách , ale ja osobne pokladám za najdesivejší horor skutočný - vraždu novinára J.Kuciaka ... V porovnaní s konaním objednávateľa a vykonávatelov vraždy je hororové "TO" iba rozprávka pred spaním . Ak autor zamýšľal svojím dielom ,aby čitateľa napadla takáto "recenzia" jeho knihy , tak sa mu to podarilo . Ďakujem .

    Nahlásiť
  • Odkaz na komentáre Paloštvrtok, 29 november 2018 11:16 Napísal(a) Palo

    1. Extrémne nerád čítam , pretože v profesii musím prelúskať do podrobností denno denne desiatky strán .
    a po príchode z roboty som rád , že si moj zrak oddýchne
    2. Knižku slovenského autora som si nekúpil niekolko rokov / myslím beletristickú / (nemám sa čím chváliť ...)
    3. Z médií som sa dozvedel o pripravovanej filmovej i seriálovej verzii knihy J.Kariku Trhlina . Dočítal som sa , z médií , že kniha opisuje záhadné miznutia ľudí v pohorí Tríbeč . Vravím si :
    4. Idú Vianoce , nebude sa mi kniha resp. je obsah páčiť - darujem .
    5. Knihu som zakúpil .
    6. Vykašlem sa tento večer na negatívne informácie z TV správ , premôžem sa , skusim pár strán prečítať , predsa neskončím na očnom :)
    7.No a začínam čítať - ku môjmu prekvapeniu neprestávam ani po pár stranách , pokračujem , asi hodinu . Než zaspím , vravím si že celkom zaujímavé čítanie ...
    8.V robote zas čítam , ale - myšlienky zabludili ako sa to vyvíja S Igorom a čo bude v trezore ?
    9.Pozoruhodné je , že som sa na ten dej knihy začal tešiť .

    10. Na tretí deň - dočítaná celá , po neuveritelne dlhom čase , kniha slovenského autora .
    11. Zaujímam sa o recenzie a či náhodou J.Karika nenapísal aj niečo iné .
    12. Kúpil som si ďalšie knihy - Priepasť a Strach .
    13. Dnes mi chýba dočítať cca 4O strán Strachu .
    14. Zajtra vám napíšem , čo vo mne kniha vyvolala ...

    Nahlásiť

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.