nedeľa, 29 jún 2014 13:13

Čo sa stalo Mare Dyerovej

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Je strata pamäti naozaj iba trest...?

Mary sa táto otázka bytostne dotýka. Keď sa zrazu prebudí v nemocnici a dozvedá sa, že prežila nehodu, pri ktorej skonali jej kamarátky a priateľ, nemá potuchy ani o tom, že sa v danú noc vykradla z domu a šla s nimi do opusteného psychiatrického ústavu. V spomienkach nevidí z tejto noci vôbec nič, a to ju, prirodzene, desí. Čo môže byť tak strašné, že jej myseľ vytesnila akýkoľvek záblesk spomienky? Lekári i rodičia sa zhodnú, že najprijateľnejšie bude, ak sa celá rodina presťahuje. Marina psychika si sama bude môcť nájsť tempo, ktorým uvoľní zakódované udalosti. No keď sa tento proces začne, Mara si uvedomí, že niekedy je lepšie nevedieť, lebo ak raz poznáte pravdu, už sa nemôžete otočiť a pískajúc odkráčať tam, odkiaľ ste prišli.

„Prehrabávala som sa v myšlienkach a v spomienkach. Ja, ako vchádzam do domu. Beriem si z kuchyne cereálnu tyčinku. Idem do svojej izby na prízemí, hodím tašku na zem a vyberám si z nej Sofoklove Tri tébske hry. Píšem. A potom si kreslím do skicára. A potom...nič.“

Chaosu v jej hlave rozhodne nepomáha, keď hneď v prvý deň upúta pozornosť školského kasanovu Noaha a jeho poznámky naznačujú, že sa nestretajú prvý raz. Toto všetko plus výjavy zosnulých priateľov na každom kroku a kruto týraná sučka, ktorej majiteľ by si podľa Mary zaslúžil krutý trest... I menej stačí na mentálny kolaps. Pamäť postupne odomyká viac a viac a Mare zostávajú len dve možnosti – buď sa celkom zosypáva a šalie, alebo dokáže niečo, o čom sa bežnému človeku len sníva.

Najatraktívnejší prvok paranormálneho románu Čo sa stalo Mare Dyerovej je, že všetko vidíme Marinými očami. Jej neistá psychika sama nedokáže rozoznať prelud od skutočnosti, preto sa rovnako môžeme iba domnievať, kde je hranica medzi traumou a nadprirodzenom. A zmätok Mary mätie i čitateľov, čo ma doslova bavilo a hlavne kvôli tomu som siahla i po pokračovaní.

Dynamika medzi Marou a Noahom dodáva príbehu šmrnc, číta sa príjemne, no zlí chlapci, ktorí sú dobrí len na jedno dievča a svoju citlivú stránku dobre pred svetom skrývajú, sú vskutku klišé. Áno, rýchlo ubúdajú z poličiek s literatúrou pre tínedžerky aj dospelé ženy, pretože vysoké percento z nás túži práve po ochrane i nebezpečenstve v jednom, no umeleckej hodnote nepomáhajú.

„Tmavé fľaky zatienili všetky ostatné tváre, a potom som už videla len les plný ihiel a trubičiek a zase som nadobudla pocit, akoby mi niečo ťahalo suchú pokožku. Nemohla som rozmýšľať. Nemohla som rozprávať. Ale ešte stále som sa mohla hýbať. Zaryla som sa prstami do druhej ruky a vytrhla som prvú trubičku. Tá bolesť bola príšerná. Ale aspoň som sa mala čoho chytiť.“

Napriek tomu, že zjavne hlavným cieľom autorky je popliesť nás natoľko, aby sme boli na konci šokovaní jej plánom, striedanie pohľadu do minulosti a prítomnosti značne uľahčila. Na začiatku kapitoly totiž uvádza, či sa nachádzame v čase pred smrťou priateľov, alebo po nej. Tak zabránila pocitu nerozumiem, pravdepodobne v tom nemá jasno ani autorka a vytvorila koncepciu nerozumiem, musím zapojiť viac logického myslenia.

Maru odporúčam všetkým „young adult“ fanúšikom, ktorí nechcú nechať autora vyhrať súboj o moc a všemožne sa snažia prekuknúť jeho hru. Je určená pre dospievajúcich alebo mladých dospelých s túžbou po trošku strachu z nepoznaného. Ale naozaj iba trošku.

Slušne zvládnutý otvorený koniec núti opäť prehodnotiť všetko, na čo ste počas celého putovania do Marinej psychiky prišli. A názov druhého dielu trilógie (ktorý už tiež nájdete v kníhkupectvách) za vás položí otázku, ktorú si po prečítaní budete klásť: Kto je Mara Dyerová?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michelle Hodkin
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 392
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: strašidelné
Čítané 2615 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár