Janka Teťáková

Janka Teťáková

Cvičenie vo fitku sa aj v dnešnej dobe teší všeobecnej obľube. A to aj napriek nedostatku voľného času či možnosti cvičenia v pohodlí obývačky. Ženy a muži každého veku a fyzických dispozícií sa pravidelne nechávajú pohltiť endorfínmi s cieľom spevniť si postavu, získať kondičku či vyvetrať hlavu. Jednoducho dopriať svojmu telu a mysli to pravé.

Hromadná vražda, ktorá mala byť dokonale ututlaná a jej dôkazy nemali nikdy vyjsť na povrch. Rovnako ako súvislosti a spojivá odhaľujúce všetkých zainteresovaných. Len náhoda spôsobí, že utajené pohrebisko odhalí šesť tiel a následné udalosti otrasú celou vyšetrovacou jednotkou Riksmord.

Vyvolenie je dystopický román o tom, ako ľahko sa z človeka môže stať bezvýznamná bytosť. Pretože hodnota človeka sa neurčuje podľa zásluh, ale na základe vyvolenia.

Tradície mávajú silno zapustené korene, preto vzoprieť sa im nemusí byť vždy také jednoduché. Otázkou zostáva, či jej odvrhnutie bude v konečnom dôsledku správne a či nepôjde len o návrat z kratšej cesty.

Žiadny darček nie je hodnotnejší ako ten, ktorý je venovaný z lásky. Miesto tradičného zháňania vo výpredajoch, e-shopoch či rôznych super/hypermarketoch skúsme niečo pekné vytvoriť. Publikácia Tilda a dům hraček je na to ideálnym pomocníkom.

Osudné rozhodnutia sú nielen nezvratné, ale často nám dokážu spôsobiť nejeden trpký či ľútostivý okamih. O to viac táto skutočnosť platí v prípade, ak svojím často neuváženým rozhodnutím ovplyvníme život niekoho druhého, navyše blízkeho.

Paríž na sklonku 19. storočia bol povestný svojou bohémou. Stal sa miestom, kde žili, tvorili a stretávali sa umelci každého druhu. Rodili sa tu významné slávne a nezabudnuteľné diela, s ktorými ruka v ruke kráčala aj láska, vášeň a zrada.

Trend písania denníkov je stále aktuálny. Vylievame si do nich svoje pocity, myšlienky, nálady alebo do nich vpisujeme svoje vlastné literárne pokusy. Lady Miranda používa miesto denníkovej terapie písanie listov. Problém však nastane, ak sa jeden takýto list dostane do nesprávny rúk. Alebo do tých správnych?

Je všeobecne uznávaným faktom, že studená vojna skončila. Časy slepého súperenia, napínania svalov a celkového zahranično-politického napätia by tak mali byť dávno za nami. Bipolárne videnie sveta by nemalo byť také zjavné. Vzájomná nedôvera a podozrievanie pokračuje ďalej. Tentoraz v knihe Michala Havrana st.

14 dní. Čas, ktorý ľuďom ešte zostal na to, aby nezabudli, kým sú. Spoločnosť je mŕtva, civilizáciu predstavujú iba horiace mestá a vydesené zvieratá žijúce v nich sa navzájom zabíjajú pre posledné zvyšky čipsov.

Strana 5 z 24