Janka Teťáková

Janka Teťáková

Vstupom do Európskej únie sa jednotlivým krajinám vytvára nekonečný priestor a možnosti, o ktorých ešte pred tridsiatimi rokmi ani nesnívali. Na druhej strane však môže spôsobiť postupné zanikanie kultúrnych rozdielov medzi krajinami. Našťastie, aj človek žijúci v 21. storočí má záujem o kultúrny odkaz, duchovné prostredie regiónu, z ktorého pochádza a cíti potrebu spätnej väzby s prostredím, v ktorom vyrástol.

Aj vám prídu informácie a zábery s po zuby ozbrojenými a obrnenými policajtmi, ktorí sprevádzajú futbalových fanúšikov na štadiónoch, nepochopiteľné? Aj vy si kladiete otázku: na čo tam tí muži chodia? Aj vás šokujú zábery, na ktorých si dva tábory fanúšikov vulgárne nadávajú, bijú sa či hádžu po sebe tým, čo im prvé príde pod ruku?

Ľudia odnepamäti dvíhali hlavu hore a upierali zrak na nočnú oblohu. Či už v tej magickej diaľke plnej drobných svetielok hľadali potešenie, duchovnú autoritu, či mimozemské civilizácie, vždy tak robili s trochu zatajeným dychom a fantáziou pracujúcou na plné obrátky. Mnohí tak robia i dnes netušiac, na čo sa práve pozerajú. Nočná obloha nás fascinuje bez rozdielu. Deti nevynímajúc.

Niekto raz povedal, že všetko už bolo napísané, že všetko tu už raz bolo. Možno mal pravdu a možno ani nie. Niektoré príbehy vzniknú a vzápätí zaniknú, iné zažiaria a na istú dobu sa stanú bestsellerom. No a potom existujú príbehy, ktoré od svojho vzniku prežívajú stáročia nielen v literatúre, ale často i vo vedomí celého ľudstva. Staré grécke báje a povesti patria práve medzi tie nesmrteľné príbehy, ktoré dokážu oslovovať široké spektrum čitateľov.

V súčasnosti sa zo všetkých strán ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že dnešný človek nemá žiadne hodnoty, prinajlepšom sú tie hodnoty pochybné. No v dobách, kedy stretnutie s rytierom nebolo ničím výnimočným, ľudia hodnoty vyznávali a boli často odlišné od hodnôt spojených s modernou dobou. Česť vtedy bola všetkým a nadovšetko. A práve obhájenie cti je hlavnou myšlienkou najnovšieho románu Jany Pronskej – Rytierova česť.

Pakistan. Väčšina z nás si pri vyslovení, resp. počutí mena tohto štátu predstaví rôzne teroristické organizácie, smrtiace zbrane, únosy, popravy a podobné tragické udalosti. Monika Wurm, autorka Pakistanskej princeznej, vo svojej prvotine stiera podobné stereotypy a ponúka nám iný pohľad na krajinu a ľudí, ktorí sú jej súčasťou.

Keď sme boli malými deťmi, radi sme navštevovali tie najčudnejšie, najzáhadnejšie, najzábavnejšie miesta, skrátka sme boli všade tam, kde nám to naša fantázia umožnila. Priznajme si – teraz už ako dospeláci –, že nám tieto „výlety“ alebo úniky z reality občas chýbajú... Nie je nič jednoduchšie, ako si nostalgicky tieto chvíle pripomenúť vskutku vydarenou knihou Mimi a Líza...

Kde bolo, tam bolo... za siedmimi horami, za siedmimi dolami... žila raz jedna krásna princezná... ale kdeže, toto by ste v knihe Alexandry Salmely hľadali márne. Ak sa vám tradičné rozprávky už zunovali, hľadáte niečo nové, fantastické, niečo, po prečítaní čoho zostanete v nemom úžase, Žirafia mama a iné príšery je pre vás tou správnou voľbou.

Jedinou úlohou osudu je, aby sa naplnil... Práve osudovosť je hlavnou témou druhého románu Moniky Wurm. Autorka rozohráva príbeh mladého dievčaťa – Filipínky Malaye, ktorá sa rovnako ako jej ostatní rovesníci snaží prežiť v často až neľudských podmienkach.

Kníh s tematikou prvej svetovej vojny a jej dosahu na obyčajných ľudí už bolo napísaných mnoho. Takmer všetci o niekoho vo Veľkej vojne prišli. Spôsob, akým sa so stratou vyrovnať (ak to vôbec bolo možné), však vôbec nebol jednoduchý...

Strana 23 z 24