Michala Guľasová

Michala Guľasová

Spomínate si ešte na svoje detstvo? Ako nám veľa vecí okolo nedávalo zmysel a nerozumeli sme im? Ako sme obdivovali ľudí, aj keď sme vlastne nevedeli prečo? Ako málo nám stačilo a boli sme šťastní. Kniha je rozprávaním malého chlapca, ktorý svojimi očami zachytáva a vykresľuje udalosti a premeny okolo seba. Jednoduchým jazykom sa snaží vysvetliť svojej detskej duši, prečo je to vlastne tak.

Po revolúcii v ´89-tom sa u nás veľa zmenilo. Inak tomu nebolo ani na policajnom oddelení vrážd v Našom meste. Ak sú mená, prípady alebo kauzy čitateľovi známe, môžem ubezpečiť, že nejde o náhodu.

„Keď som ráno prišla s vozíkom, Jean ticho stála uprostred miestnosti: "Počula som nejaký šramot."

„Aký šramot?“

„Zo škatule na knihy. Asi tam bude nejaké zviera.“

„Čože?“

„Zviera. Myslím, že v tej škatuli je zviera.“

Vtedy som to začula aj ja.“

„Zatajila som dych – a v tom som uvidela mačiatko. Chúlilo sa vpredu v ľavom rohu, hlavičku malo sklonenú, labky stiahnuté pod telíčkom, a usilovalo sa byť neviditeľné. Knihy boli nahádzané v škatuli až po vrch, takže ho sčasti zakrývali. Opatrne som zdvihla jednu knihu, aby som sa lepšie pozrela.

Mafiánom sa človek nenarodí. Stane sa ním. Áno, aj na Slovensku existuje svet, ktorý patrí iba vyvoleným a mocným. Príbeh z prostredia slovenského podsvetia napísaný slovenským autorom. Táto kniha bola pre mňa výzvou, ktorá sa neodmieta.

Tunajší veria na čarodejnice, duchov a kliatby, a ešte väčšmi v existenciu zla. Skutočného zla. Nie v diablov s vidlami, no v neviditeľné pradená zla, ktoré dokážu preniknúť aj do pevnej hmoty. Tieto nenápadné pradená postupne zatemňujú dušu. Prítomnosť zla sa prezradí, až keď už v duši nevidieť Boha."

Lord Dain nezdvihol pohľad, keď zazvonil zvonček na dverách obchodu. Nezaujímalo ho, kto môže byť novým zákazníkom, a dodávateľa starožitností a umeleckých kuriozít Champtoisa to takisto nemalo zaujímať, keďže najdôležitejší zákazník Paríža už v obchode bol. Lord Dain očakával výhradnú pozornosť obchodníka, a ten mu ju aj venoval. Champtois sa nielenže ani nepozrel k dverám, ale ani nedal najavo, že by videl, počul či myslel na hocičo iné, čo nesúviselo s markízom z Daina.

„Dievča si vzdychlo. Na chvíľu zmĺklo, akoby o tom uvažovalo, no v skutočnosti si uvedomovalo svoju bezmocnosť. Laco nikdy nepochopí, že ju nič také netrápi a nad ničím nepremýšľa. Je iba stroj, od ktorého sa vyžaduje, aby sa pustil do práce, keď sa mu rozkáže. Pracuje podľa príkazov, ako každý iný, len ona používa pri tom vlastné telo.“

Strana 18 z 18