Písal sa rok 1942. Európa sa zmietala vo vojne, osudy mnohých boli poznačené stratou, strachom a bolesťou. Je možné pochopiť to v čase mieru?

V období vzniku tejto recenzie je svet ochromený pandémiou korona vírusu. V knihách hľadáme východisko z reality, občas je však obsah knihy realite za oknom desivo podobný.

Predstavte si, že 20 rokov žijete a vyrastáte na nejakom mieste, ale začnete ho skutočne spoznávať a odkrývať jeho tajomstvá až po tých dvadsiatich rokoch, keď sa vám náhle otvoria oči. Presne to sa stalo hlavnej postave tejto knihy – Filipovi Fabicimu.

Romantické knihy sú si často veľmi podobné, o lásku v nich ide od začiatku do konca, očakáva sa happy end, inak sa to nedá. No sú i také romantické knihy, kde sa vlastne romantika ani nevyskytuje.

Na prvý pohľad jednoduché čítanie. Na ten druhý analýza rôznych typov osobností, prehľad odlišného konania aj pri rovnakých popudoch.

Nositelia Nobelovej ceny za literatúru sú rôzni. Známi, čítaní, obľúbení, vypredaní, ale aj nezrozumiteľní či kontroverzní. Ale len niektorí sa stali zradcami a hanbou svojho národa.

Vyhladzovacie tábory, pracovné tábory, tábory smrti, gulagy... Minulosť ľudstva je v tomto zmysle, žiaľ, skutočne bohatá. A pri tom nejde o udalosti dávno minulé, dejúce sa na úsvite ľudstva, práve naopak. Hovoríme o časoch nedávnych, rátajúcich len niekoľko desaťročí dozadu.

Dnešné vzťahy majú s tými v minulosti máločo spoločné. Užívame si bez škrupúľ, oslovujeme toho, kto sa nám páči, nemusíme čakať, kým nám partnera či partnerku schvália rodičia a čo na to povedia spoločenské konvencie. No zároveň je všetko akési... povrchnejšie.

Už ste mali niekedy pocit, že by ste najradšej všetko nechali za sebou, presťahovali sa na opustený ostrov a celý deň len preležali na pláži? Idylka mnohých ľudí sa pre partiu chlapcov zmení na nočnú moru.

Kam až môže zájsť jedna nevinná lož? Láska ako najmocnejší nástroj zničila nejeden život. V prípade Ondráša Machuľu to bolo doslovne.