Slová ,povinné čítanie´ v nás často evokujú niečo, čo sa nám nechce čítať. Väčšinou každého odradia, ale nie všetky diela, ktoré tam patria, musia byť nudné a nezáživné. Práve naopak. Mnoho kníh človeka upúta a siahne po nich dokonca viackrát. Len treba nájsť tie správne. Jednou z nich je aj Sofoklova Antigona, ktorá na pár stranách vyrozprávala dostatočne obsiahly príbeh.

Tenučká knižka plná zvratov a chaosu patrí k prvotinám majstra divadelných hier, Williama Shakespeara. Názov nesie presne to, čo sa v nej skrýva. Plno omylov, ktoré tvorili vtipnosť celého príbehu...

Vzťahy v rodine sú náročnou záležitosťou. Je slušné s každým vychádzať a tolerovať sa navzájom alebo sa o to aspoň snažiť. Aj v prípade, že pri výbere priateľov by sme niektorých členov rodiny zďaleka obišli.

Mystika, fantastický svet zázrakov a mocní králi, ktorí tiež majú svoje slabosti. Hra o tróny je kniha, ktorá sa číta dobre, ale jej dej sa nesie zle.

Amerika. Slovo, pri ktorom sa mnohým vybaví predstava slobody a života. Čo ak ale existuje niečo, čo tento stav môže zmeniť? Presídľovanie, výroba čistej energie a rozmnožovanie ako hlavné činnosti ľudstva v budúcnosti. Agenda 21 nás presvedčí, akú majú vládne spoločenstvá skutočnú moc a že o pár rokov nič nemusí byť ako dnes. Osud slávnej americkej zeme tak môže byť úplne iný, než by si ktokoľvek vedel predstaviť. Necháte sa presvedčiť?

Nič, čo získame ľahko, nemá veľkú cenu. Skutočnú hodnotu má to, čo si musíme vybojovať, vyplakať, vymodliť, vydrieť, vybolieť. A láska, ktorá príde „len tak“, potom zvyčajne rovnako ľahko aj odíde. Ale láska, za ktorou sú slzy a obete, taká láska je skutočná.

Keď si chcete niečo požičať, slušne sa spýtate. Alebo nie? Čo keď ste si pod vplyvom alkoholu a citov náhodou požičali snúbenca svojej najlepšej priateľky? A to nielen na jednu noc. Čo to z vás robí? Jedno slovo. Zradkyňu. Alebo to slovo druhé...

Utiecť z politického väzenského tábora je túžbou každého väzňa. Ale je to vôbec možné? A aj keď sa im to podarí, dokážu utiecť z opevnenia, ktoré im väzní myseľ?

Presne tak ako by človek nikdy nemal hovoriť ,Nikdy´, by nemal hovoriť ani ,Navždy´. Čo však vtedy, ak to jeden z dvojice chápe a druhý nie?

Je príbeh iba reprodukovaním skutočnosti? Kedy je to niečo viac ako „rozprávanie dvoch kamarátok“? Čo robí z rozprávania príbeh a čo z príbehu poviedku či román?