nedeľa, 11 máj 2014 12:04

Každý má svojho Igora

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(11 hlasov)

Každý máme niečo, kvôli čomu konáme nepredvídateľne a pudovo, kvôli čomu sa ľakáme, berieme svoje slová späť a sťahujeme sa do ulity. Okolie si vtedy len klopká na čelo a ničomu nerozumie. V Terezinom prípade malo toto „niečo“ meno Igor.

Do Števy Opremčákovej ako slovenskej autorky vkladám veľa nádejí. Jej knihy sú jednoducho iné. Možno chytľavejšie, možno viac precítenejšie... No najviac som oceňovala, že dokáže rozvinúť aj inú tému ako je láska a klasický vzťahový trojuholník. Každý má svojho Igora je však práve o láske, v kníhkupectvách som ju našla na poličkách označených nápisom ,Romantika´. Dlho-predlho som preto tento knižný kúsok s veľkým rešpektom obchádzala. Potom ma však premohla zvedavosť. Ako sa táto autorka popasovala s touto témou? Pozdvihla kategóriu Romantika na vyšší stupienok alebo sa ňou nechala stiahnuť?

Tereza je dospelá žena, ktorá sa dlhé roky venovala svojej kariére, pričom tak trochu zabudla sama na seba. Chce to preto odčiniť splnením si veľkého sna – presťahuje sa do svojej rodnej dediny Šomrákova, kde spočiatku nachádza pokoj a môže sa realizovať v ďalšej túžbe. Píše knihu, zháňa vydavateľa, teší sa z prvého úspechu. Medzitým stihne ochutnať malomeštiacku zadubenosť, závisť a intrigy, aké vedia vytvoriť len dedinské ženičky, no i závan lásky. V susednom dome žije Dan, nielen duchom zaujímavý maliar, ktorý sa pred časom vrátil z Japonska. Minulosť je však mocná čarodejka a spomienky nás ovplyvňujú viac, ako by sme si priali. Má tento vzťah perspektívu? Neublíži mu úzkoprsý vidiek alebo túžba po niekom, kto sa z minulosti nevedomky vyhrabáva do prítomného momentu?

Pri zistení, že Každý má svojho Igora nie je typickým predstaviteľom červenej knižnice, mi spadol kameň zo srdca. Hoci sa tu na lásku pozeralo z mnohých uhlov a tento cit v konečnom dôsledku hýbal dejom, autorka do príbehu vpúšťala aj iné prvky, ktoré knihu trochu vyformovali do živších a unikátnejších tvarov.

Prvým prvkom bolo prostredie, v ktorom sa značná časť príbehu odohráva. Šomrákovo, ako nám môže byť zreteľné už z názvu, je miestom, kde sa autorka mohla realizovať a zapojiť do romantického príbehu aj satirické prvky. Pomocou mnohých dedinských postáv kritizuje intrigánstvo, ľudskú obmedzenosť, ohraničenosť a bezduchosť. Mnohé tieto postavičky vás rozosmejú, no len čo si uvedomíte, že vám ich konanie pripomína niekoho, koho reálne poznáte, môže sa zo smiechu stať smiech cez slzy.

„Nevdojak mi prebleslo hlavou, že aj ohováranie sa vyvíja. V časoch môjho detstva sa tu nadávalo do šialených či svíň, teraz je to suterén a chudera. Ale to bola jediná evolučná zmena v Šomrákove. Možno preto, lebo vývoj sa dotkne iba vecí, ktoré sa používajú, a ohováranie je najfrekventovanejší fenomén v Šomrákove.“

Takisto oceňujem, že autorka z Terezy neurobila vždy perfektnú a neomylnú postavu. Mala svoje muchy, robila chyby, no napriek tomu verím, že si ako literárna postava získala srdcia čitateľov. Tiež ma bavilo pozorovať súvislosť medzi „Tesy“ a ľuďmi žijúcimi na vidieku. Každý z nich sa odmietal vzdať minulosti, nechcel prijať nový názor či myšlienku. Rovnako to bolo aj s Tereziným vnútrom, nemohlo sa odpútať od nemilosrdných a lepkavých chápadiel minulosti.

Čitateľky ľahkých romantických príbehov by v tejto knihe mali nájsť všetko, čo od svojho obľúbeného žánru požadujú. Každý má svojho Igora ich nesklame jazykom, zápletkou ani prostredím. Nájdu tu lásku, humor aj pestré slovné frázy. V prípade, že sa kniha dostane do rúk aj niekomu, kto zaľúbené dialógy a sladučké scénky veľmi neobľubuje, myslím, že iste ocení pozadie, na ktorom sa príbeh rozprestiera. Kniha nie je jednostranná, nesústredí sa na jeden prvok, ale zachytáva viaceré oblasti. Vďaka tomu je tu veľká šanca, že osloví početný okruh čitateľov.

Čítané 2061 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.