štvrtok, 24 apríl 2014 17:45

Ako poslednýkrát

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Láska, ach tá láska. Keby jej niet, drvivá väčšina autorov by nemala o čom písať. Nehýbe len našimi životmi, ale priamo zasahuje aj do veľkolepého knižného sveta. Nie každý príbeh o láske však dokáže chytiť za srdce. Ako to bolo v prípade tejto slovenskej love story?

Príbeh je veľmi podobný tým, ktorých nájdeme na svete tisícky. Tereza má už po tridsiatke, býva u rodičov, žije si pomalým životom a túži spoznať niekoho, kto by jej ten život trochu osviežil. Novému vzťahu je otvorená, nebojí sa ísť aj na rande naslepo, ktoré jej občas dohodí nejaká kolegyňa. Len ten výsledok... Nestojí to za reč. Jej nový objekt záujmu Matej je tiež akýsi nemastný a Tereza sa v jeho povahe nevie zorientovať. Má záujem o vzťah alebo nie? Keď sa v jej živote udejú nemilé skutočnosti, zistí, že jej najviac pomáha kolega Šimon, ktorý sa netají tým, že je do nej zamilovaný. Ako sa to celé vyvinie?

Nepúšťala som sa do knihy s veľkými očakávaniami. Našťastie. Chcela som od nej len kúsok iného sveta, ktorý by mi poskytol oddych od reality. V práci som známa tým, že si počas pondelňajšej porady potichu čítam a šéfkine slová vnímam len vtedy, keď ma niekto nenápadne štuchne do pleca. Táto kniha so mnou tiež mala absolvovať jednu takú poradu. Po niekoľkých minútach som po prvýkrát v živote radšej počúvala šéfku. Ako poslednýkrát ma neupútalo ani natoľko, aby som príbeh tejto knihy využila na odpútanie sa od prítomného nezáživného momentu.

Ako prvé mi začali prekážať siahodlhé opisy. Zovňajšok hlavnej postavy, jej kolegov, priateľov a adeptov na rande. To, aké ma kto zuby, oči, mihalnice, ako má pristrihnuté vlasy, v čom chodí oblečený, ma prestalo zaujímať po dvadsiatich stranách, pretože som týchto informácií mala po krk.

„Asi to už bolo v móde, lebo Martin si iba vyzliekol bundu, prehodil ju cez operadlo stoličky a posadil sa oproti mne. Nemohla som si spomenúť, kedy naposledy som videla takého pekného muža. Tmavé vlnité vlasy sa mu leskli, veľké čierne oči sa na mňa priamo dívali. Keď klipol vejárom svojich dokonalých mihalníc, prievan zacítili určite aj hostia pri poslednom stole. Bezchybnú zamatovú pleť mal ako z reklamy na pleťový krém.“

Tieto dôkladné opisy akoby zabraňovali autorke v tom, aby sa v deji posunula vpred. Sto strán sa takmer nič nedialo. Boli Vianoce, bola nejaká oslava, bolo pár stretnutí s mužmi. Potom autorka na Terezu uvalila všetky nešťastia sveta a snažila sa nám hodnoverne zobraziť jej vnútorné utrpenie. Emócií tam síce bolo, no ich podanie sa mi zdalo presýtené mnohými frázami, a tak pocity, ktoré prežívala Tereza, na mňa nemali dosah. Ostali uväznené na papieri.

Hoci sa neskôr udialo niekoľko dramatických skutočností, stále som mala pocit, že táto kniha je príliš jednoduchá a prvoplánová. Jej koniec som vedela odhadnúť ešte skôr, ako nám autorka načrtla hlavnú zápletku. Romantický žáner veľmi neobľubujem, no našla som v tej nekonečnej hŕbe kníh niekoľko takých, ktoré ma vedeli zaujať a obsahovali viac ako len podanie rozháraného vnútorného sveta po láske túžiacej hlavnej hrdinky. Táto však medzi ne nepatrí.

Podľa mňa sa ujme u starších čitateliek, ktorým ku „šťastiu“ veľa netreba a chcú sa ponoriť do jednoduchého príbehu. Oceňujem však, že autorka do knihy nezakomponovala príliš sladké dialógy a nezavalila svoje postavy tonou práškového cukru. Ako poslednýkrát by som stručne charakterizovala takto: neoriginálny príbeh i hlavná postava, priveľa zbytočných opisov, ľahká predvídateľnosť deja, pomalé pribúdanie nových zážitkov. No pri stupídnych erotických románoch, ktoré dnes lámu rekordy v predajnosti a ktoré poriadne degradovali úroveň romantickej literatúry, je to ešte stále celkom prijateľné dielo, ktoré však kvôli svojej priemernosti veľkú dieru do sveta neurobí.

Čítané 2240 krát
Viac z tejto kategórie: « Je to inak, mami... Prežila som svet »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.