štvrtok, 13 február 2014 16:07

Stará som už bola

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

„Keby sme to boli vedeli, že už nám osud nedá šancu, dokázali by sme to urobiť inak? Každý, koho sa to netýka, kto niečo podobné nezažil, by iste vedel moralizovať a dávať múdre rady. Ale ako vedieť, keď je to váš vlastný život? Ktoré riešenie je to správne?“

Jedna žena. Dva časy. Minulý a prítomný.

Príbeh je vyrozprávaný hlavnou predstaviteľkou Marínou, ktorej súčasný život sa odohráva, no paralelne vstupujeme aj do toho minulého. Vtedy bola mladé dievča, ktoré malo priateľov, úspešne ukončený prvý ročník na vysokej škole, ambície a skvelú rodinu. Tú predstavovali dvaja milujúci, silne kresťansky založení rodičia. Viera v Boha a morálka bolo to, čo odmalička svojej dcére vštepovali. Nuž, nepripravili ju na reálny život, a keď sa 20-ročná panna zamilovala do miestneho Casanovu, podľahla.

Zabudla na svoj život, na svoje sny, na pôžitky a farby.

„Hlavná hrdinka, zlomená krutým osudom, sama doma potme narieka. Lenže potom odrazu pocíti obrovský nápor čohosi – vzdoru či sily -, utrie si slzy, zhlboka sa nadýchne a hrdo kráča vpred. Takto to mám urobiť aj ja? Kedy a odkiaľ priletí sila vzdorovať tomu, čo bolí? Nepriletí nič. Nikto mi nenaleje ani odvahu, ani rozum. Ak sa sama nepozbieram, budem takto trpieť donekonečna.“

Dnes je to fádna štyridsiatnička, ktorej stredobod vesmíra tvorí len a len jej dcéra. Zabudla na svoj život, na svoje sny, na pôžitky a farby, do ktorých sa môže zahaliť. Obetovala svoj život dcére, až kým jedného dňa do sveta matka – dcéra nevstúpil muž. Čo sa dalo predpokladať, lebo Ivana bolo mladé dievča, a bolo jasné, že si skôr či neskôr niekoho nájde. Marína stála pred dilemou. Stratila zmysel svojho života. Pokúsiť sa ho dožiť alebo nájsť nový? A tak môžeme byť svedkom toho, ako sa jedna žena zaťala, zmenila šatník, myslenie, prijala do svojho života mužov a povedala si, že začína žiť, pretože stará už bola.

každý vzťah vás poznačí a nesiete si ho na chrbte do ďalšieho ako mrzák

„Takto som prežila posledných takmer dvadsať rokov. Ja, moja dcéra a moja nudná práca. Ani som si nevšimla, kedy som zostarla. Myslím duševne zostarla, lebo veď čo je to tridsaťdeväť rokov? Celý svoj život som obetovala dcére, všetko, čo som urobila, povedala, smerovalo k tomu, aby bola šťastná. Ale či som bola ja naozaj šťastná?“

Príbeh je celkom tuctový, mladé dievča, ktoré otehotnie a nábožne založení rodičia sa ho zrieknu. Pre niekoho to môže byť prepis telenovely, pre iného priestor na diskusiu, či práve kresťanstvo nešíri lásku medzi ľuďmi. Či práve ľudia, ktorí si pravidelne podávajú s druhými v kostole ruku na znak pokoja a bratskej lásky, by nemali byť útočiskom pre svoje deti, ak zídu z cesty. No namiesto toho vám ukážu dvere, pretože VAŠE správanie sa nezhoduje s ich vierou.

Dojem z knihy mi kazili slovné spojenia typu: nasledovala scéna ako z romantického filmu; gýčový happy end; režiséri telenovely by boli na ňu pyšní... Na môj vkus ich bolo v takej krátkej knižke príliš a v mojich očiach znižovali jej hodnotu.

Príbeh je celkom tuctový...

Naopak, rozdelenie kapitol na VTEDY a TERAZ dodávali románu trochu akcie a striedanie dejov ma udržiavalo v neustálej pozornosti. Stará som už bola je ukážkou, že muži prídu aj odídu, no každý vzťah vás poznačí a nesiete si ho na chrbte do ďalšieho ako mrzák.

Čítané 1610 krát
Viac z tejto kategórie: « Jeden a pol ženy Keby som bola tebou »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.