piatok, 01 máj 2020 21:05

Dvere

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Dvere Martinus

     Ak by ste mohli na malú chvíľku nazrieť cez kľúčovú dierku do života druhých a sledovať ich životné osudy a rozhodnutia bez možnosti zasiahnutia, nazreli by ste?

    Táto útla knižka vám to umožní. Autorka Lenka Řezníčková je slovenská cestovateľka, ktorá si svoj život bez cestovania a fotografovania nevie predstaviť a práve vďaka cestovaniu vznikla aj táto kniha. Je to "zbierka" 37 krátkych príbehov o obyčajných ľuďoch, ktorí však prežívajú neobyčajné situácie, či zmeny vo svojich životoch. Autorka v nich odkrýva nielen dušu svojich postáv, no aj  ich zmýšľanie vzhľadom na kultúrne, náboženské či sociálne pomery, v ktorých žijú.
V knihe sú všetky príbehy spojené s dverami, ktoré sú zároveň do detailov opísané. Nejakým spôsobom sú dôležitým míľnikom v životoch postáv jednotlivých príbehov. Prenesiete sa do rôznych fantastických kútov sveta a spoznáte množstvo ľudí a ich životné príbehy. Vycestujete na ostrov Zanzibar,  do čarovného Španielska, do Tel Avivu, na ostrov Moorea, do indického mesta Bangalúr, do najšťastnejšej krajiny sveta - Kostariky, na Havajský Veľký ostrov a do množstva ďalších

 Vycestujete na ostrov Zanzibar,  do čarovného Španielska, do Tel Avivu, na ostrov Moorea, do indického mesta Bangalúr, do najšťastnejšej krajiny sveta - Kostariky, na Havajský Veľký ostrov a do množstva ďalších

nemenej zaujímavých a čarovných miest sveta. No musím sa priznať, že nie všetky príbehy boli tak čarovné a príťažlívé ako krajiny, v ktorých sa odohrávali. Niektorá poviedka ma rozosmiala, iná rozľútostila, ďalšia by si zaslúžila samostanú knihu no a občas som mala pocit, akoby som čítala zbierku stredoškolských slohových prác. Akoby už autorke došla fantázia a potrebovala doplniť určitý limit strán. 
Zaujalo ma však zopár poviedok, ktoré by som rada spomenula.
Veľmi sa mi páčil príbeh Šiesty svetový jazyk o Američanovi Stevenovi Martinovi. Steven bol špičkovým manažérom v oblasti hotelierstva a jeho zamestnávateľ ho poslal na nové miesto do Bhutánskeho kráľovstva, kde kráľ vyhlásil za hrubý domáci produkt národné šťastie. Autorka tu prostredníctvom Stevena opisuje rozdielnosti kultúr a ako ich človek modernej civilizácie nechápe. No časom zistí, aký je tu skutočný život, a že sa už vlastne nechce do Ameriky vrátiť. Že ľudia v Bhutáne, hoci sú nevzdelaní a nemajú ani patričné skúsenosti, disonujú niečím omnoho vzácejším - jedinečným úsmevom, ktorý vynahradí všetky nedostatky. "Vlastnili jedinečný úsmev, ktorý sa pre Stevena stal šiestym svetovým jazykom. Za roky praxe zistil, že takmer všetko sa dá časom naučiť okrem jedinej veci: prirodzeného úsmevu, pri ktorom sa rozpustí každá zlosť ako kocka cukru v horúcom čaji." "

Vlastnili jedinečný úsmev, ktorý sa pre Stevena stal šiestym svetovým jazykom. Za roky praxe zistil, že takmer všetko sa dá časom naučiť okrem jedinej veci: prirodzeného úsmevu, pri ktorom sa rozpustí každá zlosť ako kocka cukru v horúcom čaji." 


Príbeh Antidepresíva je o lekárke Nine a jej pacientke Vanese. Nina svojej pacientke dostatočne neverila, že je chorá až dovtedy, kým sama nemala rovnaké zdravotné problémy. Je o tom, že veľakrát si človek musí prežiť rovnakú bolesť, aby ju pochopil u druhých. "Už viem, Vanesa, ako sa cítite."
Veľmi ma rozosmial príbeh o 12-ročnom Ninovi z Argentíny, ktorý zo škodoradosti so svojimi kamarátmi pripravil "špeciálnu lepiacu zmes z múky a vody. Keď sa zotmelo, vyšli na ulicu s vedrom pripravenej tuhej hmoty a dôkladne oblepili celú fasádu domu Benedetty Pausiniovej novinovým papierom".
A na záver ma zaujala aj práve záverečná poviedka knihy, Ticho za dverami cintorína Remuh, v ktorej Basha Gorska z poľského Krakova po tom, ako sa dozvedela, že je adoptovaná a žila štyridsaťpäť rokov v kresťanskej rodine, hoci sa narodila ako židovka, začala pátrať po svojej identite a pôvodnej rodine. Pri pátraní sa dostala až na cintorín Remuh. A veľmi aktuálna veta na záver z tejto poviedky: "Dostávme druhú, náhradnú dušu a učíme sa to, čo už dnes ľudia takmer nevedia. Učíme sa, aká je to drina, nič nerobiť, načúvať a len vnímať."

"Učíme sa, aká je to drina, nič nerobiť, načúvať a len vnímať."


Musím však vyzdvihnúť bohatú slovnú zásobu autorky a jej zmysel pre vtip a snahu písať tak, aby čitateľa zaujala a ťahala ho z príbehu do príbehu. Vyvažovala menej zaujímavý príbeh čarovným opisom krajiny. Najviac sa mi však páčili rôzne životné ponaučenia, ktoré z príbehov vyplývali a práve preto by som ju aj každému odporučila prečítať. Určite si v nej každý nájde to "svoje", možno aj kúsok samého seba a určite vás povzbudí zamyslieť sa nad darmi života, ktoré máme.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Lenka Řezníčková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 144
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2019
  • Žáner: spoločenské
  • ISBN: 9788022021074
Čítané 228 krát
Viac z tejto kategórie: « Horúce objatie Nájdi si ma »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.