sobota, 16 november 2019 16:23

To, čo nás spája

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Spája nás láska k rovnakej hudbe, cit pre umenie, potreba dobrodružstva a mnohé ďalšie veci, ktoré nám spôsobujú radosť. Ale spájať nás dokáže aj to zlé, čo nám život priniesol. A niekedy dokonca aj viac.

Príbehy od slovenskej autorky Miroslavy Varáčkovej sú silné, s napínavým dejom, ktorý vždy končí inak, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Každú jej knihu beriem s tými najvyššími očakávaniami. A ani jej najnovší literárny počin ma nesklamal. Mimochodom, kniha voľne nadväzuje na knihu Drž ma, keď padám. Ale vôbec vám pri čítaní nebude prekážať, ak ste ju náhodou nečítali.

Vždy končí inak, ako by sa mohlo očakávať.

„Trojbodka. Čierna na bledej koži. Spokojne si ju prezriem v zrkadle a skryjem pod vlasy. Otca by porazilo, keby o nej vedel, a to je jeden z dôvodov, prečo ma tak lákalo dať si niečo vytetovať. Rada ho provokujem a vnášam do nášho uhladeného života rozruch.“

Hlavnou hrdinkou knihy je stredoškoláčka Lucia, ktorá síce má všetko, no nesmierne jej chýba mama a celkovo rodinné zázemie. Mama zmizla, Lucia ju neustále hľadá a otec chce na to všetko zabudnúť. Aby ho zaujala, vymýšľa rôzne blbosti, jednoducho sa usiluje vytŕčať z davu, nech už je to akýmkoľvek spôsobom.

Nečakane nájde spriaznenú dušu v Ondrejovi, ktorého len náhodou nedávno spoznala. Nevie o ňom v podstate nič, no cíti, že sa s ním môže podeliť o všetko trápenie. Ondrej je však poznačený minulosťou a je presvedčený, že vzťah by bol len ďalším problémom.

Síce má všetko, no nesmierne jej chýba mama

„Ale bozkávať sa vie parádne. Keď mi však teraz jazykom blúdi v ústach, myslím na Ondreja. Je to ako na potvoru. Čo robí v mojej hlave v takejto nevhodnej chvíli? Kto ho tam pustil? Ja som to nebola! Alebo áno? Chuť bozkov je zrazu zvláštna, akási trpká. Akoby som podvádzala samu seba.“

To, čo nás spája má napínavý dej s rýchlym spádom, nepotrebuje žiadne zbytočné omáčky na zahltenie obsahu knihy či mysle čitateľa. A aj tak som bola od prvých stránok pohltená dejom, mala som chuť radiť postavám ako sa správať, a každý ich krok som s nimi naplno prežívala. Mám rada tieto príbehy o problémoch, ktoré trápia mnohých ľudí okolo nás a často o tom ani len netušíme. Obyčajné príbehy, ktoré ale nie sú obyčajné.

Obyčajné príbehy, ktoré ale nie sú obyčajné.

 

„Trapas! Som absolútny debil, že som si ľahol práve sem. Mal som vedieť, že ma tu niekto zbadá. Keby som len tušil, že to bude práve ona! Doriti! Denisovi som už nemohol dýchať na krk. Nik ma nevyhadzoval, no bolo cítiť, že som v ich byte navyše. Aj tak sa stále iba hádal s matkou a z vlastných skúseností viem, že pri takých situáciách svedkov netreba.“

Vôbec mi neprekáža, že väčšina kníh Miroslavy Varáčkovej sa zaoberá problémami tínedžerov a mali by byť aj jej primárnou čitateľskou základňou, a to aj napriek tomu, že už dávno nemám tých sladkých násť. Majú totiž brutálny čitateľský náboj, z ktorého sa mi akosi nedá vyliečiť. Niežeby som sa snažila… Do rúk sa nebojí vziať aj témy, ktorým sa iní vyhýbajú, zasadí ich do slovenskej reality, ktorú všetci poznáme, a vytvorí príbeh, ktorý sa nedá tak ľahko pustiť z rúk. Tak je to aj s knihou To, čo nás spája. Keď ju chytíte, musíte sa jej venovať až do poslednej stránky. Aj keby padali traktory, kosačky, čokoľvek.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Miroslava Varáčková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 192
  • Dátum vydania: utorok, 01 október 2019
  • Žáner: romantické
  • ISBN: 9788055641928
Čítané 72 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Pirátsky princ Cudzinec z papiera »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.