nedeľa, 03 november 2013 12:49

Zlodeji bozkov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Chcete napísať priemernú knihu pre ženy? V tom prípade vymyslite hlavnú ženskú postavu, ktorá spĺňa nasledujúce kritériá: krásna, osamelá, dôverčivá. Primiešajte k nej niekoľko mužských charakterov, najlepšie neodolateľných a nebezpečne krásnych. Ak nezabudnete na šialene dlhé a zbytočné úvahy hlavnej hrdinky, máte vyhrané a kniha zožne úspech. No pozor, nechýba tu niečo?

Ale áno, chýba. A to konkrétne dej, zápletka, niečo, čo by vyrazilo dych, podnietilo v nás úvahy, vrylo nám písmenká do kože a ruky by sa knihy už nikdy nechceli vzdať. No to by sme od sveta modernej ženskej literatúry asi chceli priveľa.

Dôverčivou, osamelou a krásnou ženskou postavou v tomto románe je Ema. Vyštudovaná a nezvyčajne talentovaná fotografka, ktorej sa prednedávnom zrútil svet. Zistila totiž, že jej snúbenec Kamil s ňou nehrá čistú hru. Vzťah teda ukončila a namiesto toho si chce zamestnať telo aj myseľ niečím iným – prácou. Nakoniec skončí v novopostavenom obchodnom dome v predajni s hudobninami. Spoznáva tu hneď dvoch mužov, šéfa Michala a manažéra Romana. Ktorý z nich bude pre Emu ten pravý? Aby zmätku v jej hlave nebolo málo, ozýva sa bývalý priateľ Kamil, ktorý celý tento chaos ešte viac rozdúcha.

„Mobil som nezapla. Vedela som, že tam bude kopa zmeškaných hovorov, odkazov a esemesiek od troch chlapov v teoreticky najlepších rokoch! Čo by iná dala za toľko mužskej pozornosti! Vzdychla som. Teraz nebudem nič riešiť. Deň sa ani poriadne nezačal a ja som toho pokazila už dosť. Dvaja ma chcú dostať do postele. Prvý z nich si potrebuje čosi dokazovať, druhý sa nemôže dočkať. Tretí ma bude presviedčať, že veď sa nič nestalo, alebo – lepšie – tradične sa urazí.“

Nuda, nuda a ešte raz nuda. Priveľa zbytočných a prázdnych slov, priveľa vedľajších dejových odbočení, priveľa malých postáv, ktoré v nezáživnom deji iba vytvárali zmätok. Príbeh nebol ničím zvláštny, podobá sa stovkám tých, ktoré už dávno ležia na pultoch kníhkupectiev. Veľa strán, no málo zážitkov. Tak by som zhrnula moje pocity.

Keby však ostalo iba pri zívaní a neustálej snahe vydržať až do konca, zaťať zuby a čítať ďalej, nebolo by to až také hrozné. No jednou vecou mi autorka permanentne liezla na nervy – Emine plytké, prihlúple a nikam nevedúce filozofické úvahy! Objavovali sa v texte pravidelne a stali sa mojím obrovským strašiakom. Občas som musela knihu zavrieť, zhlboka sa nadýchnuť a prestať myslieť na to, čo som práve prečítala. Skutočne sa tieto hlúposti premávajú v hlavách niektorých žien? A naozaj je potrebné dávať to na papier? Ak by sa niečo také zjavilo v mojej mysli, do pol hodiny sa radšej odstrelím.

„A vari skutočná láska naozaj vyhynula? Naozaj sa mám zmieriť s polovičnými vzťahmi? Dať sa podvádzať, podvádzať niekoho s niekým, kto nie je môj alebo len čiastočne? Tolerovať vlastnú aj cudziu neveru a prijať to ako normálny stav? Naozaj obojstranne verná a čistá láska neexistuje? Naozaj som ja tá naivná? Alebo som príliš náročná a naozaj neexistuje chlap, s ktorým by som mohla mať normálny plnohodnotný vzťah?“

Ani neviem, prečo ešte stále siaham po ženskej oddychovej literatúre. Toľkokrát ma už sklamala, no predsa si vždy nájdem titul, do ktorého vložím nemalú nádej a dám tomuto žánru ako celku opäť šancu. Nie vždy mám chuť ponoriť sa do fantasy sveta, premýšľať nad myšlienkami vo filozofických príručkách, či sledovať komplikovaný vývoj dokonale vypracovaných postáv. Niekedy si situácia žiada ľahký príbeh zo života, no po mnohých knižných apokalypsách som už prestala dúfať, že ho raz v nejakom takom diele objavím.

Čítané 1481 krát
Viac z tejto kategórie: « Vzťahová níž Predohra »

1 komentár

Napíšte komentár