sobota, 16 jún 2018 06:17

Šťastie je, keď človek aj tak miluje

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Každý človek si hľadá kúsok šťastia na zemi. Isabelle Wagnerová žije svoj pokojný život nezadanej kvetinárky a v podstate jej nič nechýba. Možno len jej každodenná rezancová polievka zo zrušeného vietnamského bistra. A práve vďaka tej obľúbenej a náhle nedosiahnuteľnej polievke sa jej život zamotá...

Ak hľadáte príjemný, nevtieravý, oddychový a navyše aj vtipný román na leto, toto je tá pravá kniha. A to by mi na začiatku, keď som ju začala čítať, ani nenapadlo, že sa neskôr takto vyjadrím. Prvá tretina knihy mi pripadala trochu patetická a afektovaná. Použité dialógy boli ako z televízneho sitkomu, kde divákovi strojeným smiechom diktujú, kedy sa má smiať. Celkovo som sa prehrýzala stránkami s pocitom, že to mohlo byť pokojne písané stručnejšie a bez rozsiahlych zamyslení hlavnej postavy.

Isabelle má presne nalinkovaný program každého dňa v týždni a nedajbože, ak jej ho niekto rozhodí.

Isabelle je tak trochu čudáčka – má 27 rokov a pracuje v kvetinárstve so svojou nadriadenou Brigitte. Má presne nalinkovaný program každého dňa v týždni a nedajbože, ak jej ho niekto rozhodí. Zbožňuje svojho mŕtveho otca, ktorého síce ani nepoznala, no na základe matkiných chválospevov mu pravidelne vzdáva úctu úpravou kvetinovej výzdoby na cintoríne a radí sa s jeho fotografiou na poličke. Vo vzťahoch zatiaľ nemala šťastie na toho pravého, ale stále chodí s doširoka otvorenými očami a čaká, kedy jej pohľad opätuje mladík, ktorý je pre ňu stvorený. V momente prvého očného kontaktu TO obaja pocítia.

„Často som sa pýtala, ako môže byť niekto tak neuveriteľne hlúpy. Keď človek stretne svoju veľkú, jedinú ozajstnú lásku, tak to predsa hneď spozná. Tak ako to bolo aj v prípade mojich rodičov. Mama tancovala pri skladbe Nur geträumt od Neny a narazila pritom do muža, čo stál na kraji parketu. On ju zachytil, zahľadeli sa jeden druhému do očí a... BUM! Veľká láska! Od prvého okamihu bolo medzi nimi všetko jasné. Presne tak to má byť.“

Z knihy cítiť typicky nemecký štýl, tak ako keď pozeráte nemecký film a proste viete, že toto nevzniklo v Amerike alebo v Anglicku. Aj pri čítaní týchto riadkov je človeku jasné, že toto je buď Nemecko alebo ešte možno niektorý zo severských štátov. Asi som bola trošku zaujatá, keď som zistila, že sa príbeh odohráva v Hamburgu, ale o to viac ma autorka Petra Hülsmannová v dobrom prekvapila a som rada, že som jej dala šancu. Spočiatku ma snaha o žoviálny prejav, ktorý používa najmä mládež, no tu je samozrejmosťou u tridsiatnikov, mierne vytáčala, no aj na to som si zvykla.

Isabelle onedlho stretne lásku svojho života – Alexa...

Druhú polovicu príbehu som prakticky zhltla, pretože rozprávanie nabralo spád. Aj keď som vlastne hneď vedela, ako to skončí, bavilo ma čítať rôzne zápletky, vzostupy a pády Isabelle a jej známych.

„Láska nie sú iba jemné melódie a vonné sviečky. Niekedy, nie, vlastne dosť často je láska skôr riadna kopa hnoja a death metal a až vtedy, keď si to obaja uvedomia, potom je to pravá láska. To, čo sa stáva na prvý pohľad, nemá s láskou nič spoločné. Láska predsa neznamená, že všetko je vždy iba pekné, dokonalé a harmonicky vyvážené, budúcnosť vonia ružami a ľudia sú šťastní. Skutočnosť je celkom iná. Šťastie je, keď aj tak miluješ!“

Autorka približuje čitateľom život slobodnej nezadanej ženy pred tridsiatkou, ktorej mladosť prechádza pomedzi prsty. Rovnako sú tu spomenutí ľudia podobnej vekovej kategórie, čo síce tvoria páry, ale mnohí z nich sú rozvedení a najmä bezdetní. Celkom ma prekvapilo, že otázka detí tu nebola ani len vzdialene načrtnutá. Podľa mňa je dosť znepokojivé, keď takto reálne vyzerá tamojšia spoločnosť. Jasné, že som nečakala od romantickej knihy, že bude riešiť vzťahy rodičov a malých detí, ale v tomto veku je to už u mnohých súčasťou života alebo minimálne rozhovorov. No, asi nemám dostatočnú znalosť nemeckej mentality.

Jens jej ide od začiatku na nervy a nezhodnú sa takmer v ničom.

Isabelle sa nechtiac zoznámi s majiteľom a šéfkuchárom novej reštaurácie, ktorú otvorili oproti jej práci namiesto vietnamského bistra. Jens jej ide od začiatku na nervy a nezhodnú sa takmer v ničom. Až kým sa vďaka jeho nevlastnej nedisciplinovanej sestre Merle nestanú sprisahancami a priateľmi. Dobrými priateľmi a nič viac. Pretože Isabelle už onedlho stretne lásku svojho života – Alexa...

„Moje šťastie bolo v niečom úplne inom. Skladalo sa z mnohých malých, zdanlivo bezvýznamných udalostí, ktoré však pre mňa boli nanajvýš dôležité, vyčarovali mi na tvári úsmev a dali každému dňu nejaký zmysel. Dokonca aj keď som mala pocit, že sa mi život celkom zrútil, existovali okamihy šťastia. Len zriedka bolo šťastie nezvyčajné či dokonalé a bolo sa treba dobre prizerať, aby ho človek vôbec zbadal. Napriek tomu to bolo šťastie.“

Oceňujem autorkin nápad s nádobou na okamihy šťastia – je to pohár na lístočky, ktoré si Isabelle píše vždy večer, keď ju počas dňa niečo náramne poteší. Zachytáva všetky šťastné okamihy počas celého roka a plánuje si ich pripomenúť na svoje nasledujúce narodeniny, aby videla, že jej život nie je až taký na figu, ako si myslí.

Knižka je milou oddychovkou, pri ktorej odporúčam mať v blízkosti aj niečo dobré na jedenie, pretože sa v nej často spomínajú rôzne exotické a netradičné pochúťky. A aby bol čitateľ správne navnadený, na konci je recept na neustále vychvaľovaný božský lávový koláč.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Petra Hülsmannová
  • Národnosť: nemecká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 360
  • Dátum vydania: streda, 17 január 2018
  • Žáner: romantické
  • ISBN: 9788055157641
Čítané 536 krát
Viac z tejto kategórie: « Jabloňové lásky Grafitové dievča »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.