streda, 07 február 2018 12:59

Most lásky v Paríži

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Pekné, mladé, trochu vyľakané dievča prichádza do Paríža hľadať prácu. S tou je tu síce problém, ale Annabelle nájde niečo úplne iné – lásku svojho života. Prežije strasti občianskej vojny, aby sa ňou poznačená vrátila do svojho rodiska, kde sa musí tváriť, že sa vlastne nič nestalo...

Annabelle Blaková je tvrdohlavá mladá dáma, ktorá navzdory otcovmu zákazu vyštuduje za zdravotnú sestru a odmietne sa vydať za svojho nápadníka Georga Ashtona. Otec jej to nedaruje a ovplyvní všetkých perspektívnych zamestnávateľov v jej neprospech, a tak im s matkou neostáva iné, ako vymyslieť plán na zrealizovanie Annabelliných pracovných snov. Nie už však v Londýne, odkiaľ pochádza, ale v Paríži, kde vyrastala jej matka. S otvorenou náručou ju tu prijme jej teta Aline.

Otec ovplyvní všetkých perspektívnych zamestnávateľov v jej neprospech.

„Opäť zalapal po dychu, keď jej tvár zalialo svetlo neďalekej pouličnej lampy, jej oči akoby sa na chvíľu stretli s jeho. Keď napokon odvrátila pohľad, až ho pichlo od sklamania. To nie je Belle, to nemôže byť Belle. Ubehlo už priveľa rokov a táto dievčina vyzerala mladšie ako Belle v ten osudný deň, keď sa stretli na moste.“

Annabelle sa hneď po príchode do Paríža trošku zamotá v jeho uličkách, kým na moste Pont Neuf nestretne dvoch džentlmenov – Henriho a Ettiena, ktorí sú umelcami a privedú ju k jej tete – tiež umelkyni. Henri a Ettiene sú nerozluční priatelia, Henri je začínajúci maliar a Ettiene sa venuje novinárčine a písaniu kníh. Obaja sú veľkí sukničkári, preto Aline Annabelle pred nimi varuje, ale tá sa aj napriek tomuto riziku stále častejšie stretáva s Henrim.

Aline Annabelle varuje, ale tá sa aj napriek riziku stále častejšie stretáva s Henrim.

Po neúspešných pokusoch o nájdenie zamestnania v Paríži pre jazykovú bariéru sa Annabelle s Henrim a Ettienom vydáva do Španielska ako dobrovoľná zdravotná sestra. Postupne si zvyká na ošetrovanie ranených vojakov a smrť na dennom poriadku. S Henrim prežijú obdobie odlúčenia, aj krátky intenzívny čas zblíženia, no po ťažkom zranení sa utrápená Annabelle vracia domov sama a život ide ďalej...

„Annabelle sa ruksakom šúchala o nepoddajnú horskú stenu a pri každom kroku zápasila s udržaním rovnováhy. Neodvažovala sa pozrieť do priepasti pod nohami a sústreďovala sa na každý krok, pretože tu nebolo žiadne lano, ktorým by sa mohli istiť. Stačil jediný chybný pohyb, jediný okamih nepozornosti, a došlo by k tragédii.“

Počas svetových vojen vzniklo mnoho smutných, zabudnutých príbehov lásky a asi len málo príbehov so šťastným koncom. Vždy ma zaujme kniha, v ktorej nie je hneď jednoznačné, ako skončí, a toto je jedna z nich, až do samotného záveru som bola v napätí, ako sa to vyvinie a ako budú postavy reagovať.

Paríž je magické meno pre magické mesto.

Kniha je členená na kapitoly a v rámci nich na jednotlivé pasáže, čo je celkom praktické, keď človek nemá čas čítať súvisle naraz väčšiu časť, ale potrebuje odbiehať – ľahko si zapamätá, kde skončil v čítaní. Prelínajú sa tu dve dejové obdobia: minulosť z roku 1936 a mladosť Annabelle a súčasnosť – v tomto prípade je ňou rok 1956. Zaoberá sa osudom Annabellinej dcéry Eugenie, ktorá prichádza ako mladá umelkyňa študovať do povojnového Paríža.

„Prižmúrila oči, aby lepšie videla, a keď zbadala, že za oknom sedí na invalidnom vozíku muž a díva sa rovno na ňu, srdce sa jej šialene rozbúchalo. Ťažko by mu hádala vek, pretože nosil briadku a fúzy, ktoré mu zakrývali väčšiu časť tváre; ale určite bol starý, možno starší ako jej otec, teda minimálne päťdesiatročný – jednoducho starec. Mal však široké plecia a hrudník ako oveľa mladší muž a jeho vlasy ani fúzy ešte nestratili tmavú farbu.“

Paríž je magické meno pre magické mesto a knihy, čo majú v názve Paríž, si nenechávam ujsť. Žiaľ, v tejto knižke je atmosféra mesta vykreslená len okrajovo, viac sa sústredí na charakter a konanie postáv, čiže som si neprišla až tak na svoje, tento príbeh sa mohol rovnako odohrávať v inom európskom meste. Ale zas nemôžem povedať, že by som sa nudila. Možno si mohla dať autorka viac záležať na opisoch prostredia aj vnútorného prežívania hlavných hrdinov, trošku mi tu chýbalo precítenie deja. Pre tých, ktorí nemajú radi omáčky, je to fajn rýchle čítanie, ja by som si však vedela predstaviť trochu rozvinutejší a dlhší príbeh, ktorý by zrejme zanechal aj dlhšie odznievajúce pocity po prečítaní knihy. Hoci je to autorkin trinásty román, pre mňa to bola prvá kniha od nej, tak možno len nie som zvyknutá na jej štýl.

Most lásky v Paríži odporúčam čítať ako príjemnú oddychovku, nie je to ani presladený román z červenej knižnice, ale ani čítanie nabité faktami pre fanúšikov príbehov z vojnového obdobia. Je to typ knihy, ktorú treba čítať na odreagovanie od pracovných a rodinných povinností, mne síce veľa nedala, ale nebola to ani úplná strata času.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Tamara McKinley
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 304
  • Dátum vydania: streda, 23 marec 2016
  • Žáner: romantické
  • ISBN: 9788022019477
Čítané 1248 krát
Viac z tejto kategórie: « Priateľky Jabloňové lásky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.