streda, 28 jún 2017 20:59

Kliatba

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Poďme spolu vstúpiť do rozprávky pre dospelých. Aj v takomto duchu by sa mohla niesť kniha. Ak dnes nemáte nič v pláne a chcete si oddýchnuť, siahnite práve po Kliatbe.

Pozývam vás nakuknúť do knihy Kliatba od Jany Pronskej. Hneď v úvode som mala pocit, že sa ocitám v rozprávke Kráska a zviera alebo Stratená Popoluška. On mohutný a nebojácny, ona krehká a zároveň odvážna. Prostredie opradené stredovekom, tajomným hradom, romantika ako vyšitá.

Čo všetko v nej nájdete? Verena z Orlay, cestujúca so svojimi sestrami a otcom, nachádza po nebezpečnej búrke útočisko v starom pochmúrnom hrade. Kam sa nik neodvážil a všetci sa mu zďaleka vyhýbajú. Je opradený hroznými poverami a všetci majú strach z odvážneho Marcusa Berzeviča. Ten už dlhé roky čaká, kedy mu niekto pomôže zlomiť kliatbu – večný život. Je však naozaj taký strašný? Alebo je len frustrovaný životom. Aký čin z neho urobilo netvora? Zistí to Verena z Orlay?

Kráska a zviera verzus Stratená Popoluška


„V živote nevidela zlovestnejšiu tvár. Vyzeral ako diabol, živo si vedela predstaviť, ako chrlí oheň a z očí mu šľahajú blesky. A predsa v živote nevidela krajšie črty.“

Ako som už spomínala, kniha je akoby z rozprávky Kráska a zviera. Kde dominantný, v tomto prípade krásny, netvor sa zaľúbi do krásnej panny. Verena ošetrujúca svojho otca mi pripomína Krásku a Popolušku. Jej dve nevlastné sestry sú márnomyseľné, márnotratné a egoistické. Vôbec nemyslia na svojho chorého otca, dokonca ho ani nenavštívia a pri prvej príležitosti utekajú preč. Ich teta Ulrika, ktorá sa o nich stará je typická macocha. Keď odídu za svojím šťastím, ponechajúc Verenu s chorým otcom, ešte aj tam dokážu kuť pikle. Chcú sa zmocniť toho, čo im nepatrí. Podarí sa im to? Ostane ich márnivosť nepotrestaná?

Zvíťazí dobro nad zlom?

„Verena sa prudko zvrtla, aby sa nemusela pozerať do obviňujúcich očí svojich sestier. Nie, ani jedna jej nezakývala na rozlúčku, boli celkom pod vplyvom tej zlej ženy. Nechcela sa dívať ani na súcitné pohľady stráží, ktoré boli neraz svedkom Ulrikiných nenávistných útokov.“

Čo všetko musí prežiť Verena s Marcusom, aby našli dokonalé šťastie? Pri čítaní som si hovorila, stačí prelomiť kliatbu a bude svadba. Ale ako? Tak ako každá rozprávka, tak aj táto v sebe skrýva tajomno, napätie, rozuzlenie. Či aj šťastný koniec, to si už prečítajte. Autorka do príbehu nevsadila iba nešťastný počin z minulosti, ale poukázala aj na to, čo všetko dokáže spôsobiť zlo od človeka, nielen od bosorky. Otázne je, čo je horšie.

Dej sa odohráva akoby v dvoch časových líniách. V jednej vzniká láska medzi Verenou a Marcusom, v druhej sa vraciame do hlbšej minulosti. Tá je opradená živlami, mágiou, tajomným kultom a samotnou kliatbou od nešťastnej matky.

„Preklínam ťa, Markus, syn Lachlanov! Nech tvoje oči nikdy nespočinú v pokoji, ani v náručí žien, ani v potokoch krvi, nech sa tvoje ľadové srdce nikdy neroztopí, nech sa tvoja bezcitná duša navždy škvarí v ohni pekelnom, v bolesti a trýzni až na veky vekov!“

minulosť dáva celému príbehu šmrnc

Táto Marcusová minulosť dáva celému príbehu šmrnc. Bez tejto vsuvky by to bola jednoduché romantické klišé. Práve ona nás vnára do stredovekého čara. Umožňuje nám pohľad na prostých jednoduchých ľudí, na tradície bosoriek a ich kultúru zároveň. Ale iba letmé nazretie.

Inak kniha neprináša nič bravúrne, nenájdete v nej konkrétne fakty ani realisticky vykreslenú dobu. Z historického hľadiska je to len autorkina predstava o tom, ako by to asi vyzeralo. Dvořákové prechádzky to nie sú. Samozrejme, autorke zjavne ani o toto nešlo. Chcela len vsadiť príbeh do daného obdobia a navnadiť milovníčky historických románov. Veľmi však oceňujem výber mien hlavných postáv. Verena a Marcus sú stredoveké mená – spojenie slovanského a rímskeho. Verena symbolizuje pravdu a vieru, Marcus je odvodený od rímskeho boha vojny. Už len ich mená nám dávajú obraz o charaktere postáv. Či to bol autorkin úmysel, netuším.

Neviem prečo, mám však pocit, že toto je jedna z jej slabších kníh. Vždy som po tejto autorke siahla, keď som chcela prestať jednoducho myslieť a uniknúť. Tu som však to vtrhnutie do deja nepocítila.
Aj napriek tomu, že si budem protirečiť, knihu by som odporučila tým, ktorí hľadajú nenáročné čítanie. Ak nehľadáte poučenie, zamyslenie sa, ale iba reset hlavy, vrelo sa do nej pustite. Myslím, že autorka práve toto v knihe docielila. Jej knihy sa čítajú ľahko, rýchlo a prinesú želaný oddych. Teším sa na jej ďalšiu novinku.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jana Pronská
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 208
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2017
  • Žáner: romantické
  • ISBN: 9788022017435
Čítané 761 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.