streda, 26 apríl 2017 19:30

Neznámych nemiluj

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Postaviť sa na nohy a oprášiť prach z kolien, na ktoré vás niekto zložil. Pocit, ktorý zažil nejeden z nás. Nie vždy to každý dokáže. Ako to zvládne ona? Ako začne žiť...

V takomto duchu sa nesie celá kniha. Autorka nás v úvode nešetrí, než sa stačíme nadýchnuť a otočiť prvú stranu – otvára nám zlo najhoršieho zrna. Zlo páchané na žene. To, ktoré nás bude prenasledovať celú knihu spolu s ňou.

Dielkom sa vnárame do pocitov hrdinky, do toho, čo prežíva človek, keď zostane ponížený, zlomený a podrazený. Ako človek dokáže prekonať fakt, že sa mu zlovestné sny vracajú stále dookola? Najlepšia je akákoľvek fyzická činnosť, ktorá odpúta myšlienky, umorí hlavu aj telo, aspoň kým to organizmus dokáže zvládnuť. Je predsa také jednoduché začať žiť. Vari naozaj?

Strach ovládne všetko

Vráťme sa však k príbehu. Hlavná hrdinka, ktorej meno nie je známe, prežije strastiplný zážitok – znásilnenie. Zničená, zahanbená, uteká preč a snaží sa všetkým prejsť sama. Dokáže sa s tým vyrovnať, je možné ututlať takéto poníženie?

„Mám strach. Priznávam, mám strach nasadnúť do taxíka, človek nikdy nevie, čo je ten taxikár zač, mám strach prísť do podniku, človek nikdy nevie, koho tam stretne. Jednoducho mám strach zo všetkého, čo sa okolo mňa mihne.“

Kým prežívame bolesť v
„ja" rozprávaní spolu s hlavnou postavou, ostatní žijú ďalej. Autorka dokonale vykreslila jej vnútorný monológ, málokto sa podujal dopodrobna precítiť zlo a položiť ho na papier. Prežijeme s hrdinkou všetko. Jej stavy, tieseň a postupne aj znova sa objavujúcu radosť zo života.

V núdzi poznáš priateľa

Kniha je obrazom toho, ako sa človek naučí žiť. Akoby sa znovu narodil s novým hriechom. Kým ostatným život plynie rovnakým tempom, ju sprevádza strach. Nevie nájsť to, čo stratila. Kamošky nechápu jej premenu, namiesto pomoci len nemo akceptujú, akým smerom sa ona uberá. Je smutné, že najlepšie priateľky si nevšimli jej ustarostenú tvár, trápenie a do konca knihy sa to ani nedozvedeli. Pomocnú ruku jej podá až priateľka jej najlepšieho kamaráta. Autorka sa pohrala s vykreslením postáv, autenticky opísala ich charaktery a postoje. Nielen ich nevšímavosť, ale aj schopnosť uveriť rečiam okolia.

„Jemu si dala a mne nie, to ti nezabudnem...“

Hovorí sa: v núdzi poznáš priateľa, a našťastie aj v tomto príbehu je jeden taký. Volá sa Ľuboš. Ten vydedukuje z jej správania a z rečí to, čo sa naozaj stalo. Pomáha jej, ako môže, zoberie spravodlivosť do svojich rúk. Stačí to? Očistí to dušu hlavnej hrdinky? Dočítate sa v knihe.

Stal alebo nestal sa tento príbeh aj v skutočnosti?

„Kedy nastane tá chvíľa, že si naňho už ani nespomeniem? Keď sa mi po líci skotúľala prvá slza, vytiahla som zo škatuľky cigaretu a šťukla zapaľovačom. Som tak ďaleko, a on si ma vie predsa nájsť...“

Pri čítaní som nadobudla pocit, akoby sa tento príbeh naozaj stal. Aj by ma zaujímalo, či sa autorka držala reálneho základu alebo je to len výmysel.

Avšak na druhej strane je dej príliš plytký. Prebieha neuveriteľné rýchlo, najskôr je jar, zrazu je jeseň a v príbehu sa napokon nájde aj „princ“, ktorý „popolušku“ vylieči. Princ v
podobe najlepšieho kamaráta Ľuboša a jeho známeho Tomáša. Zrazu je všetko zázračne preč a princezná začne opäť žiť. Kto s kým ostane? Príde dokonca aj odpustenie? Tento zvrat mi dosť prekážal. Kým začiatok sa neisto vyvíjal a my sme preciťovali všetko spolu s hlavnou postavou, zrazu nastal skok – prešlo určité obdobie a všetko sa zázračne zlepšilo. Časť jej života bola vytrhnutá z rozprávania, my sme sa o ňom už viac nedozvedeli. To, čo autorka psychologicky vykresľovala na počiatku, jednoducho pominulo. Chýbalo mi to. Ale asi to tak malo byť napísané...

Oceňujem odvahu napísať takéto dielko, téma nebola jednoduchá. Po prečítaní som sa zamyslela nad tým, koľko žien reálne žije s
takýmto tajomstvom. Čo dokáže pár minút v živote ženy spôsobiť. Ranu na celý život. Nech je akokoľvek silná, po takomto zážitku stráca vlastnú dôstojnosť a dôveru. Dá sa na to vôbec niekedy zabudnúť? Hodnota knihy je minimálne v tom, že sa človek nad danou skutočnosťou začne zamýšľať viac ako možno kedykoľvek predtým.

Čítané 941 krát
Viac z tejto kategórie: « Vášeň ako liek Poslední nádech »

Napíšte komentár