štvrtok, 09 marec 2017 18:57

Zimná romanca

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Osudné rozhodnutia sú nielen nezvratné, ale často nám dokážu spôsobiť nejeden trpký či ľútostivý okamih. O to viac táto skutočnosť platí v prípade, ak svojím často neuváženým rozhodnutím ovplyvníme život niekoho druhého, navyše blízkeho.

Matka čerstvého vojvodu z Devonmontu urobila v živote pár ťažkých rozhodnutí a dodnes sa s ňou preto jej syn nedokázal zmieriť. Ako osemročného chlapca ho rodičia opustili a Pierce, teraz už vojvoda, sa nikdy nedozvedel dôvod, prečo sa ho matka a otec zriekli a nechali ho u príbuzných. Snaží sa odhaliť príčinu ich nenávisti, až kým nepochopí, že to v konečnom dôsledku nemá zmysel a sústredí sa na svoj vlastný život.

Vojvodov život je poznačený vyhľadávaním plytkých potešení.

Ten je poznačený hazardom, pitkami a ženami, ktoré si vydržiava. Robí všetko pre to, aby zničil povesť a dobré meno svojej rodiny. Treba povedať, že sa mu to úspešne darí. Zároveň neúspešne potláča spomienky na minulosť a najmä na svoju matku, ktorá ho zradila a pokúša sa obnoviť so svojím synom kontakt. Pierce však všetky jej listy a pokusy o zmier zmieta zo stola a stavia okolo seba pevné hradby, ktoré nedovolí nikomu prekročiť. Raz však dostane z panstva svojej matky list, ktorého obsah ho proti jeho vôli nielen zaskočí, ale prinúti ho, aby razom vysadol na koňa a cválal ako o život s cieľom dať matke posledné zbohom predtým, ako sa odoberie na večný odpočinok.

„,Vidím, že si na ten deň spomínaš. Možno sa pamätáš aj na otcovu odpoveď.´ Pierce pozrel na Camillu, v očiach mu stále blčal hnev. ,Otec mi povedal, že ak nevypadnem z tohto domou a nestratím sa mu z očí, povie sluhom, aby ma vyhodili.´
Camille zamrelo srdce. Vedela si Piercea predstaviť ako dvadsaťjedenročného mládenca, odhodlaného splniť si povinnosť, keď musel náhle čeliť otcovej nečakanej reakcii.
Ako to mohol vydržať? Ako o tom vôbec dokáže hovoriť?“

Ťažké rodinné tajomstvá majú efekt Pandorinej skrinky.

Zimnej romanci nám autorka predostiera zložitý vzťah medzi synom a matkou a ukazuje nám, ako môže jedna bezodná vášeň skaziť všetko, čo zasiahne. Dej je naplnený vášňou, ale i nepriateľstvom a ťažkými rodinnými tajomstvami, čakajúcimi na skoré či neskoré rozuzlenie. Odhalenie tajomstiev má však efekt Pandorinej skrinky a hrozí, že sila odhalenia spôsobí ešte väčšie škody.

Príbeh nás už na začiatku môže zaujať svojou dojímavosťou, ktorú len umocňuje pohľad do duše malého chlapca márne čakajúceho na príchod rodičov, aby ho z internátnej školy vzali domov na prázdniny. To, čo ho trápilo ako malého, mu však nedá spávať ani ako tridsaťročnému, nedokáže, i keď sa veľmi snaží, zabudnúť na matku, na to, ako ju mal rád a aká bola pre neho dôležitá. Uvedomuje si, že aj keď ho zapudila a stratila právo na jeho lásku, a teda má plné právo ju nenávidieť, stále jej bol niečo dlžný – za tie prvé roky, čo sa o neho starala a najmä za to, že ho priviedla na svet.

Napriek bolesti, averzii či výčitkám sa však v románe nájdu aj ľahšie časti, pri ktorých si romantické duše určite prídu na svoje. Prevažne sa o ne postará hlavná ženská hrdinka, mladá vdova Camilla, platená spoločníčka vojvodovej matky. Jej svieži nadhľad, kultivované vyjadrovanie a bystré prejavy sú zárukou, že z tejto knihy sa nevyhnutne nemusí vykľuť plytká romanca (aj napriek nehanebným návrhom a nerestným záležitostiam).

Nemusí byť všetko len čierne a biele.

Práve Camille autorka prisúdila rolu prostredníka. Tým, že sama je matkou, usiluje sa dať vzťah svojej dobrodinky a svojho zamestnávateľa dokopy, hoci aj za stratu zamestnania. Zároveň si nechce pripustiť, že už dávno nejde v súvislosti s vojvodom o čisto profesionálny vzťah. Vojvoda je pre ňu totiž neobyčajne príťažlivý, múdrejší ako očakávala a predovšetkým plný tajomstiev – a to ju k nemu neodolateľne láka.

„Občas sa mu nepáčilo, ako mu číta v duši. ,Ale v živote som zažil dosť, videl som veľa nešťastných manželstiev a...´ Nasilu sa usmial. ,Je to, ako keď Jasper verí v lietajúceho soba. Keď uvidí ozajstného, bude vedieť, že nelieta, a čaro zmizne.´
,Naopak,´ povedala jemne. ,Veriť v lásku nie je ako veriť v lietajúceho soba. Je to ako veriť v dážď. Alebo v leto. Alebo vo Vianoce. Láska je skutočná a pevná, a pre život nevyhnutná. Ak v ňu človek neverí, nie je o nič menšia.´“

Zimnú romancu neodporúčam len na chladné zimné večery. Svojím temperamentom čitateľa dokáže rozohniť, a to nemám na mysli pár pikantných scén za polovicou knihy. Ukazuje nám, že niekedy sa na veci stačí pozrieť z iného uhla pohľadu a že nemusí byť všetko len čierne alebo biele. To by bolo príliš jednoduché.

Čítané 276 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.