sobota, 04 marec 2017 15:57

Šľachtická rošáda

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Trend písania denníkov je stále aktuálny. Vylievame si do nich svoje pocity, myšlienky, nálady alebo do nich vpisujeme svoje vlastné literárne pokusy. Lady Miranda používa miesto denníkovej terapie písanie listov. Problém však nastane, ak sa jeden takýto list dostane do nesprávny rúk. Alebo do tých správnych?

Šľachtická rošáda americkej autorky Kristi Ann Hunterovej je novinkou na trhu s historickou romantickou prózou. Nájdeme v nej takmer všetko: zaujímavú, pritom nekomplikovanú zápletku postavenú na zámene postáv, vtipné dialógy i myšlienky, ktorých zmysel nám v dnešnej dobe už len pretečie pomedzi prsty.

„... zrýchlila krok. Ruky mala zviazané za chrbtom, takže boli prakticky nepoužiteľné. Aspoň si však nimi dokázala zdvihnúť sukňu. Hoci... ak ju chcela nadvihnúť aj vpredu, musela ju vzadu vytiahnuť vyššie, než bolo vhodné. Na druhej strane, stále mala na sebe plášť a okrem pána Montgomeryho a správcu nebol nablízku nikto iný. Vhodnosť mohla ísť bokom.“

Urodzená dáma nikdy nevyzerá inak ako najlepšie.

Lady Miranda – dcéra vojvodu, sestra vojvodu – celý svoj doterajší mladý život zasvätila (nedobrovoľne, pod prísnym drobnohľadom matky) poučkám o tom, ako sa má správať urodzená dáma. Musí byť spoločenská, musí sa usmievať, musí sa vedieť postarať o sídlo, nikdy nesmie vyzerať inak ako najlepšie. Cíti sa byť pod tlakom, zviazaná konvenciami a etiketou. Uzdu svojej fantázii a vyjadriť svoje myšlienky dokáže len na modrý papier – a to v podobe listu, ktorý posiela bratovmu kamarátovi zo školy. Samozrejme, nie je prijateľné, aby mladá slobodná dáma kontaktovala muža či už listom, alebo osobne, pokiaľ to nie je jej brat alebo otec. Miranda však túto skutočnosť ignoruje aspoň naoko, keďže listy (za tie roky naplnila kufor) neodosiela. Náhoda je však blbec a raz sa nedopatrením (alebo žeby predsa len schválne) jeden takýto list dostane komorníkovým riadením do rúk adresáta... A pohroma je na svete. Je len na Mirande, ako sa s pohromou vyrovná, aký bude mať toto „pošmyknutie“ dopad na jej povesť, vzťah s bratom, komorníkom... a či Miranda nakoniec neakceptuje fakt, že urodzená dáma má byť predovšetkým vždy sama sebou.

Úplná absencia hlúpych, umelo vtipných postáv.

Vďaka pútavej anotácii som po titule siahla aj ja. Bola som zvedavá, čo nám ešte žáner historickej prózy dokáže v súčasnosti ponúknuť. A zostala som veľmi milo prekvapená – Šľachtická rošáda bola príjemným oživením radu románov z minulých storočí. Čo ma naozaj potešilo, bola neexistencia hlúpych, umelo vtipných postáv a predovšetkým úplná absencia ľahkej (alebo aj tej s hviezdičkou) erotiky. Aj táto skutočnosť umožňuje, že sa kniha Kristi Ann Hunterovej dostane do rúk čitateľom, ktorí sa z vyššie spomenutého dôvodu tomuto stále populárnemu žánru oblúkom vyhýbajú.

Prvý román americkej autorky má teda ideálne podmienky na to, aby si okolo seba vytvoril silnú čitateľskú základňu. Zároveň je dôkazom, že kniha môže byť čitateľsky atraktívnou aj bez iskrivých scén – stačí mať sympatickú hrdinku, ktorá nemá v hlave vymetené a charakterného hlavného hrdinu, ktorý ju na každej strane dopĺňa.

Aby však nešlo len o samú chválu – treba doplniť i hanu. Musím povedať, že aj napriek briskným dialógom a zaujímavo vystavanej zápletke mi stále niečo chýbalo. Netrvalo mi dlho, kým som prišla na to, prečo román v istých momentoch stráca povestnú iskru: týka sa to častí, ktoré autorka len okrajovo spomína a ďalej sa im nevenuje. Podľa mňa im však mohla venovať aspoň pár strán a to z toho dôvodu, že sú to práve časti, ktoré mohli byť napínavé, so správnou dávkou akcie. Namiesto prerozprávania, resp. obšírnejšieho opisu autorka len suchopárne konštatuje, čo sa v deji odohralo. Prečo, z akého dôvodu a aký to malo ďalší význam pre vývoj príbehu, už známe nie je.

Briskné dialógy a zaujímavo vystavaná zápletka

„Dážď spôsobil, že zatýkanie baróna Listwista prebiehalo totálne chaoticky. Takmer sa mu podarilo ujsť po dobre naplánovanej únikovej ceste. Ryland ho chytil a obaja sa po blatistej hrádzi šmykli dole do Temže.
Bol to dobrý pocit, konečne niečo robiť a nečakať len tak so založenými rukami. Nanešťastie mu dážď zabránil aj v tomu, aby sa zmieril s Mirandou. Keďže hrozba bola zažehnaná, chcel ju prísť žiadať o ruku v čo najlepšej forme.“

Aj napriek tomuto, na prvý pohľad detailu, je Šľachtická rošáda zaujímavým knižným pohľadom na anglický vidiek a londýnsku aristokratickú smotánku na začiatku 19. storočia. K tomu pripočítajte značnú dávku romantiky, napätia a humoru a máte o príjemné čítanie postarané.

Čítané 496 krát
Viac z tejto kategórie: « Náhodne grófkou Zimná romanca »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.