streda, 01 február 2017 09:37

Denník slovenskej manželky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

A bola svadba. Tu sa väčšina príbehov končí. Denník slovenskej manželky od Ivany Havranovej tam však začína. Namiesto šťastných novomanželov sledujeme pár, medzi ktorým sa niečo pokazilo už od prvých dní pod jednou strechou. Čo všetko vydrží slovenská novomanželka? 

Vzťah býva na začiatku priam rozprávkový. Na lavičkách v parku sa zdá, že bez toho druhého už ani nemôžete byť. Vysokoškoláčka Eva prešla z „lavičkovej romantiky“ rovno k manželskému životu. No jej milý, pozorný frajer Maroš sa nezmenil na manžela oplývajúceho rovnakými vlastnosťami. Z dvadsaťročnej naivky sa razom stáva žena, odhodlaná postarať sa o domácnosť a zachovať si aký-taký zdravý rozum. Marošove očakávania sa jej napriek tomu nie vždy darí plniť, navyše, on sa ako vzorný partner nespráva.

V skratke možno povedať, že prežívame tú menej idylickú časť vzťahu hlavných hrdinov.

Denníkové zápisky čerstvej manželky nás prevedú prvými dňami po svadbe, náročným obdobím tehotenstva, prvých hádok, precitnutí až po koniec. V skratke možno povedať, že prežívame tú menej idylickú časť vzťahu hlavných hrdinov.

„Keď spánok odniesol moju dušu do diaľav, ktoré neexistujú, hlavou mi lietalo, ako veľmi Maroša neľúbim. Ako veľmi ho nechcem, ako veľmi by mal vypadnúť z tohto bytu.“

Otázniky vzbudzuje tajný sobáš v úvode. Kniha neodpovedá jasne na dôvod jeho utajenia. Naopak, autorka sa občas zaplieta do narážok na „neprajnú“ spoločnosť. Niekedy vyznievajú nadbytočne a príbeh stráca trochu na univerzálnosti z hľadiska času, ktorý nie je striktne ohraničený.

Názov knihy môže niekoho uraziť pre škatuľkovanie „slovenskej“ manželky.

Treba poznamenať, že dej sa odohráva v nedávnej histórii, nenájdete tu zmienku o internete ani mobiloch. Jediným ukazovateľom času je narážka na „sexi Nepelu“. Pre staršie čitateľky tak kniha môže byť spomienkovým výletom do ich mladosti, nižšie ročníky sa môžu zamyslieť nad tým, ako sa vzťahy vyvíjali kedysi a dnes. Len málo párov sa dnes rozhodne spolu žiť až po svadbe, podieľanie sa na  chode spoločnej domácnosti je snáď už rovnocennejšie.

„Nechcem ti robiť manželku! Chcem byť tvoja celoživotná láska a chcem, aby si niekedy aj nakúpil, aj uvaril, aj upratal...“

Na druhej strane musíme oceniť, ako sa spisovateľka vyhrala s vnútorným svetom hlavnej hrdinky. Pred manželom sa prvé týždne hanbí ísť na toaletu, trápi sa otázkou, či treba hneď po škole utekať za mužíčkom, nevie sa zmieriť s tým, že jej úlohou je variť a o všetko sa starať sama, alebo či je hanbou poprosiť o pomoc rodičov. Ešteže sa v jej okolí nájde vždy aspoň pár ľudí ochotných ju zachrániť.

Názov knihy môže niekoho uraziť pre škatuľkovanie „slovenskej“ manželky. Pre čitateľky knihy ale môže byť blízkosť prostredia výhodou. Príbehov, ako je v tejto knihe, nájdete v časopisoch pre ženy hromadu. Veď spisovateľka Ivana Havranová sa nikdy netajila tým, že jej príbehy sú odpočuté, „ukradnuté“ od skutočných ľudí. Možno práve pre bohatý zdroj inšpirácie sa jej podarilo napísať už vyše desiatku kníh a stovky televíznych scenárov.

Denník slovenskej manželky sa nehrá na romantiku.

„Lebo ako počúvam milovaného manželíka, všetky moje povinnosti ovláda perfektne. No svoju, aspoň jednu jedinú, vôbec nespomína. Akoby stačilo, že mi niekedy v noci šeptá krásne slovíčka a ja z nich umieram.“

Denník slovenskej manželky sa nehrá na romantiku. Tá vyprchá veľmi rýchlo. Prináša realistický pohľad na jedno manželstvo, kde namiesto bozkov padali facky, pochopenie vystriedal hnev. Záver je trochu trpký, no nie prehnaný. Výstižne je obsah opísaný v anotácii: „Denníkové záznamy opisujú skutočný život novomanželky, ktorá až neskoro pochopila, že v živote je často všetko inak.“                

Čítané 435 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.