streda, 12 október 2016 18:56

Tajomstvo Pembrooke Parku

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Americkú autorku historických próz Julie Klassenovú mnohí považujú za akúsi novodobú Jane Austenovú. Napísala desať úspešných románov, tri z nich dokonca získali ocenenie Christy Award v kategórii historický ľúbostný román. Aké tajomstvá teda skrýva Pembrooke Park?

Na tvorbu Julie Klassenovej som narazila náhodou a po skvelej Učiteľovej dcére som vedela, že si skrátka musím prečítať všetky. Z jednoduchého dôvodu – jej strhujúce romány sú totiž hotovým balzamom a pohladením pre každú romantickú dušu. A to aj pre tých, ktorí sa podobne ladenej literatúre vyhýbajú širokým oblúkom.

Tajomstvách Pembrooke Parku sa stretávame s pragmatickou Abigail Fosterovou, potenciálnou starou dievkou, menej obľúbenou dcérou, ale inteligentnou mladou ženou, ktorá sa vo svete len tak nestratí. Potom, čo jej rodina ohlásila bankrot, sčista-jasna prichádza lákavá ponuka – možnosť prenajať si za výhodných podmienok staré panstvo patriace ich vzdialeným príbuzným – majestátny Pembrooke Park.

Narušiť zdanlivý pokoj sa nemusí každému vyplatiť...

Abigail spolu s otcom odchádza do dve desaťročia opusteného a zapečateného sídla, aby ho pripravili na bývanie. Nepríjemné prekvapenia si na nich počkajú – dom nachádzajú (okrem dvadsaťročného prachu) v takom stave, ako ho poslední obyvatelia opustili – rozhádzané šatstvo, rozložené detské hry, použitý čajový servis... a služobníctvo, ktoré si nič nepamätá, resp. nechce si pamätať. Navyše, staré domy majú temné zákutia, skrývajú tajomstvá a narušiť zdanlivý pokoj sa nemusí každému vyplatiť...

„Minulú noc som pred svojou spálňou počula kroky. Vzápätí som začula, ako sa otvárajú dvere na bielizníku a niekto skúma jeho obsah. Slúžka, povedala som si.
Potom ku mne doľahol kňučiaci zvuk otvárajúcich sa dverí na opačnej strane galérie. Zrejme išlo o hosťovskú izbu. No momentálne nemáme v dome žiadneho hosťa. V skutočnosti tu v rozťahanom Pembrooke Parku nikdy nemáme hostí. (...)
Usiloval sa niekto z mojich súrodencov o to, aby som uverila, že v dome straší?“

Nebude núdza o hĺbavé myšlienky.

Na Abigail tak striehne nielen potenciálna láska, ale aj nečakané nebezpečenstvo. Ostáva len na nej, aby odhalila minulosť, vyriešila záhady, a sebe i svojej rodine aspoň čiastočne prinavrátila životnú úroveň, na akú boli zvyknutí. To všetko je však možné len za predpokladu, že zvládne nástrahy, ktoré jej pripravili živí i mŕtvi, alebo žeby len skoro mŕtvi?

Málokedy sa stáva, že by v súčasných historických románoch taký značný priestor zaberali hĺbavé myšlienky. V tvorbe Julie Klassenovej však o ne núdza nebude. Narazíte na ne takmer na každej strane a aj tento jav zapríčiní, že kniha na svojho čitateľa dokáže tak mocne zapôsobiť. Autorka nekĺže len po povrchu, práve naopak, zaryje sa do hĺbky a čitateľ rýchlo príde na to, že už mu ani tak nejde o dej (mimochodom, vynikajúco spracovaný). Ani netuší kedy a prichytí sa pri tom, ako premýšľa o pravých, skutočných hodnotách.

Autorka do textu nenápadným spôsobom priviedla Boha, ktorý má v živote románových postáv nezastupiteľné miesto. Krásne slová o Božej láske nám nenútene predostiera prostredníctvom kázní a rozhovorov miestneho sympatického a veľmi schopného kaplána Williama. On a jeho rodina má zásadný význam pre duševný (a nielen ten) život Abigail.

V diele Julie Klassenovej nenájdete prvoplánovosť a klišéovité frázy, ani trápne či smiešne dialógy postáv, ktorí k sebe majú bližšie ako ostatní, a už vonkoncom nie scény typické skôr pre červenú knižnicu. Aj z toho dôvodu považujem jej romány vhodné aj pre mladšie čitateľky ešte v dievčenskom veku, ktoré majú na čítanie iného, pikantnejšieho rázu ešte dosť času, resp. pre čitateľov, ktorým ľahká erotika, resp. niekedy až vulgárne obscénnosti v literatúre prekážajú.

Dychtivo čakáte na rozlúštenie tajomstiev.

Týmto však v žiadnom prípade nechcem povedať, že Klassenovú treba čítať, ak sa považujete za puritánov. Aj v jej knihách to v rámci slušnosti iskrí a počet romantických častí sa vyrovná počtu tých napínavejších alebo desivejších.

„,Čo sa deje?´ zabrblal.
,Ospravedlňujem sa, že vyrušujem, ale bola by som rada, keby ste skontrolovali dom a uistili sa, že všetky dvere sú zamknuté.´
,Už som to urobil. Tak ako každý večer.´
,Ja len... Mac ma varoval pred votrelcami a myslím, že som niekoho počula. Vlastne videla a...´
,Videla čo?´
,Nie... nie som si istá. Ale prosím, skontrolujte to.´“

Tajomstvo Pembrooke Parku je podmanivým napínavým príbehom, ktorý vás zaručene očarí a, našťastie, má len jednu veľkú chybu – skončí sa. S postavami sa poľahky stotožníte, dychtivo budete čakať na rozlúštenie tajomstiev, ktoré tak starostlivo Pembrooke Park skrýva a určite sa dočkáte aj slušnej dávky romantiky. Pre mňa ide o jeden z najlepších románov, ktoré som v rámci žánru v ostatnom čase prečítala.

Čítané 717 krát
Viac z tejto kategórie: « Vôňa neba Láska si nevyberá »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.