streda, 14 september 2016 18:44

Zlatokopka 2

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Každá doba so sebou prináša množstvo zmien. Ako sa menia ľudia, tak sa menia aj ich hodnoty. Kedysi človeku stačilo len šťastie, zdravie a láska. Aj dnes sa k týmto hodnotám ľudia upínajú, avšak každý z nás si pod nimi predstavuje niečo iné. Čo dokáže navodiť pocit šťastia vám?

Luciu Saskovú čitateľská verejnosť eviduje najmä vďaka úspešnému románu Zlatokopka. O jeho obľube svedčí aj fakt, že sa autorka rozhodla vypočuť svojich priaznivcov a zrodilo sa pokračovanie – Zlatokopka 2 – Náhody neexistujú.

„No, viete, žena, ktorú má chlap takpovediac kúpenú, je podľa neho jeho majetkom. A so svojím majetkom môže nakladať, ako sa mu zachce. Mojou úlohou bolo len vyzerať za jeho peniaze dobre, reprezentovať ho a správať sa podľa jeho predstáv.“

Nepamätá si posledné štyri roky svojho života.

Príbeh o dievčati (meno sa nespomína), ktoré očaril lesk a pominuteľná sláva bohatých, žal úspechy nielen u žien, ale aj u chlapov. Ja som ho nečítala – priznávam, odradila ma anotácia, názov a najmä obálka. Svoje predsudky som sa však rozhodla prekonať a prečítala som si pokračovanie, ktoré začína tam, kde sa skončila prvá kniha.

Naša hrdinka sa po nehode prebúdza na súkromnej klinike a jej stav je vzhľadom na rozsah zranení a niekoľkomesačnú kómu vynikajúci. Má to však háčik – myslí si, že je stále v roku 2010, tzn., nepamätá si posledné štyri roky svojho života. Amnézia nemusí byť trvalý stav, stačí, keď sa vráti domov, navštívi staré miesta a pamäť sa postupne obnoví. Hoci je šokovaná, diagnózu prijme, spamätá sa z toho, že je zasnúbená s chlapom, ktorého volajú Frajer, býva v luxusnej vile a žije priam rozprávkový život (fitko, kávy, obedy s Frajerom, značkové oblečenie, recepcie, večierky, „afterky“, vystúpenia v celebritnej relácii a pod.). Podvedome však tuší, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a čoskoro sa o tom na vlastnej koži presvedčí. A to ešte nie je nič v porovnaní s tým, že minulosť ju pomaly, ale isto dobieha...

V románe badať náznaky morálneho ponaučenia.

„Odvtedy som sa akosi viac usmievala, cítila som sa v drahom aute ako pravá dáma a užívala si obdivné aj závistlivé pohľady žien, mužov, starých aj mladých. Áno, musela som tejto novej slobode prispôsobiť svoje správanie, sexuálne návyky a tolerovať Frajerove zlozvyky, ale nebolo to také zlé. Predsa len, to, čo mi dával on, by mi nikto iný nedal. Aspoň som si to naivne myslela.“

Nenapíšem, že po čítaní ma osvietilo, že som sa hlboko mýlila a nič lepšie som si neprečítala. Ale musím uznať, že to nebolo také zlé čítanie, ako by sa na prvý pohľad (a veľa ďalších pohľadov) mohlo zdať. Oceňujem, že autorka pokračovanie napísala tak, že nie je potrebné prečítať si aj prvý diel. Iste, veľa vecí sa vám môže zdať nejasných, ak máte rovnaké medzery ako ja, ale autorka všetky prípadné zmätky objasňuje, takže razom budete v obraze.

Štýl je jednoduchý, príbeh plynie rýchlo, takže nudiť by ste sa nemali. Dokonca vás môže prekvapiť, ako autorka dej zvrtla, že myslela aj na psychologický prerod hlavnej postavy a dokonca badať aj náznaky morálneho ponaučenia. Myslím, že to pre knihu bolo potrebné, pretože Lucia Sasková hoci sa môže zdať, že vo vykresľovaní života smotánky môže preháňať, podľa mňa verne opisuje veci tak, ako sa reálne dejú a o čom verejnosť nemusí mať potuchy. Predsa len, život nie je taký, ako ho vidíme na obrazovkách. Nemajú sa všetci radi, tie úsmevy stoja veľa a za krásu a život v blahobyte, uznanie a slávu sa nezriedka platí krutá daň.

Začneme ju vnímať ako obeť okolností a falošných predstáv o živote.

Aj samotná hrdinka vás môže na každej strane prekvapiť niečím iným. Vidíme, že sa jej bridí spôsob života, aký teraz žije, ale bez váhania si ide kúpiť brutálne drahý overal, aby dokázala, ako sa má dobre. Odsudzuje ostatných, ohovára, správa sa, akoby ani nemala chrbtovú kosť a potom ľutuje, keď sa dozvie, že pracovala ako luxusná spoločníčka. Neznáša Frajera a svoj minulý život, ale je hrdá na svoje trojky, ktoré dostala do daru. Autorka vykresľuje jej zmýšľanie, jej konanie a vďaka tomu sa na ňu už nedokážeme pozerať ako na lacnú vulgárnu ženu, príliš umelú a hlúpu, s pokriveným charakterom a pomýleným hodnotovým rebríčkom. Práve naopak, začneme ju vnímať možno ako obeť okolností a falošných predstáv o živote a dáme jej šancu.

„Zlatko, som príliš výstredný na niečo také nechutné a hlavne nelegálne, ako je pasáctvo. Neviem, koľko pasákov si v živote videla, ale môžem ti zaručiť, že nevyzerajú ako ja. Moje dievčatá nie sú lacné šľapky, a keďže si medzi ne patrila aj ty, nie si ani náhodu nijaká lacná šľapka. Neurážaj, prosím, seba a v konečnom dôsledku ani moju prácu.“

Toľko opakovaný schematický motív o strate pamäti a hľadaní samého seba môže pôsobiť únavne, no Lucia Sasková príbeh vygradovala do sfér, ktoré by ste nečakali. Jazyk a správanie postáv môže niektorých čitateľov vytáčať do nepríčetna – a po toľko opakovaných „kozách“ vás prekvapí, keď na konci hlavná hrdinka nebude mečať –, ale celkovo je Zlatokopka 2 nenásilným počinom o obraze našej spoločnosti, kde sa charakter meria výslednou sumou na účtoch (alebo balíkom peňazí v trezoroch).

Čítané 1643 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.