utorok, 30 august 2016 19:38

Benátska babica

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Prenasledovanie Židov, mizerné podmienky na život, chudoba, smrad, špina, choroby, vysoká úmrtnosť, inkvizícia, mor, ale aj verná a oddaná láska, zmysel pre poctivosť a spravodlivosť, túžba robiť v živote dobro. Benátky na konci 16. storočia, práve tam vás Roberta Richová pozýva. Nech sa páči, vitajte.

Romantické historické príbehy zasadené do anglického prostredia, písané takmer podľa šablóny, sa na nás pozerajú z každej strany. Ale čo tak prečítať si niečo iné, zaujímavé, trochu inak spracované? Roberta Richová nám ponúka svoju prvú knihu, Benátsku babicu a už podľa názvu nám môže byť jasné, že pôjde o romantiku z troška iného súdka.

Pôjde o romantiku z troška iného súdka.

V tomto prípade z riadne špinavého súdka, naplneného vodou a atmosférou benátskeho kanála. Hannah Leviová, židovská babica, „vďaka“ benátskym zákonom nútená žiť v gete, je mimoriadne známa a cenená pre svoje šikovné ruky, správny odhad a ohľaduplnosť nielen voči rodičke, ale aj voči novorodeniatku. Hoci sa takmer každý deň stretáva s novým životom (no i tragickým skonom), jej samotnej dieťa nie je dopriate.

O jej schopnostiach sa hovorí aj mimo židovského geta, preto nie je veľkým prekvapením, keď sa jedného dňa na prahu jej biedneho domca zjaví šľachtic a zúfalo ju požiada o pomoc pri pôrode svojej na smrť vysilenej ženy. Hannah váha, pretože si uvedomuje, aké riziko týmto rozhodnutím privolá, či už na seba, alebo na všetkých obyvateľov geta. Židom je totiž pod hrozbou smrti zakázané poskytovať lekársku pomoc kresťanom. Nakoniec v nej zvíťazí súcit s rodičkou (a vidina peňažnej odmeny, ktorú môže použiť ako výkupné na záchranu väzneného manžela) a napriek prísnemu zákazu rabína s grófom odíde. Hannah však netuší, do akej miery to ovplyvní jej ďalší život.

„Nebolo by milosrdné prezradiť mu, čo vedeli všetky babice? Že jedno z piatich narodených detí zomrie krátko po pôrode; že každá desiata rodiaca matka sa nedočká prvého dojčenia svojho dieťaťa. Nemienila mu povedať ani to, že stiesňujúce vyhliadky zlepšuje pomôckou schovanou v plátennom vaku pri svojich nohách.“

Obvinenia z bosoráctva, tortúry či smrť na hranici neboli ničím zvláštnym.

Benátskej babici sa striedajú dve roviny rozprávania – Hannah a jej trápenie v Benátkach a rozprávanie jej manžela Isaaca, väzneného na Malte. Obe sú svojím spôsobom pôsobivé, hoci ženy pravdepodobne osloví viac benátska časť. Autorka príbeh situovala do roku 1575 a snaží sa držať faktov.

Opisuje nevábnu atmosféru Benátok, sociálne problémy najnižších spoločenských vrstiev, vydedencov, rovnako predostiera dobrodružné výčiny maltských rytierov a to všetko ovíja romantickou láskou Hannah a Isaaca. Aj napriek množstvu pútavých tém zbytočne neodbočuje, vyhýba sa nepodstatným vsuvkám, no zároveň dokáže čitateľa navnadiť aj kúskom histórie či naturalistickými opismi (predovšetkým, čo sa týka ťažkých pôrodov, dobových praktík babíc a pod.)

Dej ozvláštňuje aj inkvizítorskou časťou, i keď podľa anotácie som čakala, že sa nebezpečenstvu, ktoré Hannah hrozí, bude venovať viac. Hannah totiž pri pôrodoch, kde sa novorodenec z rozličných dôvodov „zaťal“ a nechcelo sa mu na svet, používala nástroj, ktorý si sama navrhla, tzv. pôrodné lyžice. Musím uznať, že bolo celkom zaujímavé o tom čítať, hoci v mysli sa mi neustále vynárali otázniky či to v tých časoch vôbec bolo možné. Či mohli existovať ženy, ktoré si sami navrhli podobné vynálezy a či ich mohli používať. Predsa len, hrozba obvinenia z bosoráctva, tortúry či smrť na hranici neboli ničím zvláštnym.

Román neodporúčam čítať ženám pred pôrodom. :-)

Postava Hannah však bola podľa môjho názoru lepšie vypracovaná ako postava jej manžela. Ten napriek tomu, že bol väznený a hrozilo, že umrie od hladu, resp. musel žiť s vedomím, že sa z Malty jakživ sám nedostane, mal čas v myšlienkach flirtovať s peknými ženami, predstavovať si ich atď. A to mi veľmi nesedí – predsa len, ide mu o krk a zaoberá sa svojím libidom...

„,Tvojou zásluhou prichádza na svet život, Hannah.´
,Rúhaš sa. Je to len Božia zásluha.´ Oprela sa oňho a cítila na boku teplo jeho tela. Tak dlho bola bez muža.
,Pýtaš sa, kam chcem ísť?´ povedala po chvíli. ,Osmani sa správajú k židom zhovievavo. V Konštantínopole by sme sa mohli živiť čímkoľvek, nielen starinárstvom alebo požičiavaním peňazí ako v Benátkach. Môžeme si tam kúpiť pôdu, bývať v ktorejkoľvek štvrti v meste, zarábať si, ako sa nám zapáči.´“

Benátska babica jednoznačne oživuje ponuku historických románov. Nápaditý štýl, zaujímavo podané fakty. Milovníci podobne ladených príbehov si určite prídu na svoje. Knihu však neodporúčam čítať tehotným ženám, resp. ženám pred pôrodom (predovšetkým prvorodičkám). :-) Autorkine opisy nie práve hladko prebiehajúcich pôrodov, ich výsledky alebo tragédie, ktoré samotným pôrodom nekončia, si budúce mamičky môžu odpustiť. Pre ostatných bude román jednoznačne príjemným spestrením a verím, že vydanie pokračovania príbehu The Harem Midwife (v českom vydaní Porodní bába z harému) na seba nenechá dlho čakať.

Čítané 689 krát

Napíšte komentár