nedeľa, 28 august 2016 20:32

Čo bolo potom

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Lou Clarková prežila s paralyzovaným Willom Traynorom šesť mesiacov. Za ten čas ho stihla spoznať, za ten čas sa do neho stihla zaľúbiť a za rovnaký čas sa jej ho nepodarilo presvedčiť o tom, že žiť sa oplatí. Ste zvedaví, čo bolo potom?

Pri románoch ako je bestseller Predtým ako som ťa poznala, je pre čitateľa typické, že premýšľa, ako by sa dej mohol vyvíjať ďalej. Či sa Lou pozviechala a postavila na vlastné nohy, alebo sa utápa v beznádeji. Či sa zmierila s rodičmi, alebo sa dokázala vyrovnať so svojím svedomím. Jojo Moyesová vyhovela početným žiadostiam svojich fanúšikov a rozhodla sa napísať voľné pokračovanie, ktoré na trh prišlo zhruba v rovnakom čase, ako toľko avizované filmové spracovanie Me before you. Lou a Will zostali v hlavách ich priaznivcov, ktorí v duchu určite splietali, ako by sa ich vzťah vyvíjal, keby sa Will rozhodol žiť, resp. uzatvárali stávky, ako to s Lou dopadne.

Jojo Moyesová vyhovela svojim priaznivcom.

Pravdou je, že Louisa po Willovej smrti skôr prežíva, ako žije a celé jej bytie sa sústredí na nudnú prácu, príležitostné cestovanie, pričasté popíjanie a spomínanie na chvíle so svojou veľkou láskou. Prvé, čo ju donúti spamätať sa, je vážna nehoda, pri ktorej utrpí početné zlomeniny a je nútená vrátiť sa domov. Druhým je Willova objavená šestnásťročná problémová dcéra, ktorá jej život obráti hore nohami. Tretím zase zoznámenie sa s fešným záchranárom Samom a, napokon, tým najdôležitejším je sľub, ktorý dala Willovi...

Čo bolo potom okrem iného ponúka prostredníctvom hlavnej postavy aj akúsi duševnú sondu – ako človek dokáže prežiť katastrofickú udalosť, niečo, čo mu zmení život. Že nejde len o samotnú situáciu, ale aj o spomienky, bezsenné noci, všetko dobré, čo bolo predtým. Pokiaľ vykonáte niečo, čo je v rozpore s vaším presvedčením, skôr či neskôr vás to dobehne v podobe neustáleho spytovania si svedomia, premýšľaním nad tým, čo ste mohli urobiť inak, čo ste mohli zmeniť, či sa niekedy dokážete zbaviť pocitu viny.

Dokáže sa zbaviť pocitu viny?

„,Máš život vo svojich rukách, Lou. A pritom sa tváriš, akoby tebou zmietali udalosti, na ktoré nemáš vplyv. Čo je to? Pocit viny? Zdá sa ti, že Willovi čosi dlhuješ? Je to niečo ako pokánie? Vzdáš sa svojho života, lebo si nemohla zachrániť jeho život?´
,Ty tomu nerozumieš.´
,Nie, dokonale tomu rozumiem. Rozumiem ti lepšie, ako si rozumieš sama. Za jeho dcéru nie si zodpovedná. Počuješ? S týmto naozaj nemáš nič spoločné.´“

Ja som sa na čítanie nesmierne tešila. Na briskné svižné dialógy, Louisin ostrovtip, bizarné situácie, na dej, čo sľuboval veľa. A či som zostala sklamaná? Vôbec nie. Bolo jasné, že by bolo hlúpe čakať, že pokračovanie vtipnej romantiky prekoná zážitok, ktorý vo mne zostal po prečítaní Predtým ako som ťa poznala. Zároveň je však nemysliteľné, aby som tvrdila, že kniha bola o ničom. Uberala sa však iným smerom, ako by sme predpokladali. V príbehu nehľadajte starú dobrú Lou, teraz sa zoznámime s novou Lou – sčasti depresívnou, sčasti osamelou, sčasti odmietajúcou všetko dobré, čo ešte môže prísť (a určite príde). Ale to neznamená, že vás prestane baviť. Postava Lou (ako v podstate aj všetky ostatné postavy Moyesovej románov) je poctivo napísaná, jej konanie je do poslednej bodky premyslené. Hoci na mnohých pôsobí „trafene“, nie je hlúpa. A to je autorkinou obrovskou devízou.

Aj keď mi Will v románe, pochopiteľne, chýbal, musím uznať, že autorka jeho stratu poňala dôstojne. Vyhýba sa idealizovaniu a nenájdeme časti, kde ho jeho blízki neustále oplakávajú. Neurobila z neho ducha a za to má odo mňa palec hore. Jeho prítomnosť cítiť paradoxne v situačnom humore, ale najmä v osobe Lily, nájdenej dcéry. Preto ak by vám chýbalo prekárenie Lou a Willa, pretože ste naň zvyknutí, ľahko sa preorientujete na rozhovory Lou s jeho dcérou. A tam rozhodne nuda nehrozí. Súhlasím, existencia Lily môže pôsobiť ako nešikovná barlička, typická pre silené pokračovania, ale mne jej prítomnosť v románe neprekážala.

Vyhýba sa idealizovaniu a nerobí z Willa ducha.

„Keď niekedy rozmýšľam o živote ľudí okolo seba, hovorím si, či nám všetkým nie je súdené zanechať po sebe spúšť. (...) Obzerala som sa okolo seba, akoby mi niekto zrazu dal čisté okuliare, a videla som, že vlastne každý človek je surovo poznačený láskou, či už ju stratil, niekto mu ju vzal alebo jednoducho odišiel do hrobu.
Teraz som videla, že presne to urobil nám všetkým Will. Nechcel to urobiť, ale už tým, že odmietol žiť, to spravil.“

Prečo teda siahnuť po autorkinej novinke? Určite si ju prečítajte, ak zbožňujete romantické knihy, ktoré však majú niečo do seba a vyhýbajú sa plytkým dialógom a stereotypným situáciám. Priam povinnosťou je prečítať ju v tom prípade, ak vás román Predtým ako som ťa poznala zrazil na kolená. Alebo pre čitateľov, ktorých tvorba Jojo Moyesovej nielenže oslovuje, ale aj stále prekvapuje. Alebo si ho prečítajte len tak, bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

Čítané 1641 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.