pondelok, 27 jún 2016 11:54

Chlap na raňajky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Každá žena začne skôr či neskôr túžiť po svojom mužovi na raňajky. Nájsť ho a spoznať ho si však vyžaduje dávku trpezlivosti a odvahy. Ivica Rybárová prináša ďalší pohľad na večnú tému. V zmesi klebetenia, filozofovania a životných skúseností zrelých žien. Hľadanie lásky a samej seba predsa nikdy nekončí. 

Román Ivice Rybárovej sa venuje hľadaniu partnera na život. Hlavnými hrdinkami sú ženy, prepojené priateľskými zväzkami. Hoci majú kus života za sebou, po boku im stále niekto chýba. A to napriek tomu, že status „vo vzťahu“ nie je celkom neaktuálny. Veď každá z nich už pozná vzťah s nepravým mužom. Či už ten dlhší, papierový, s bývalým či súčasným manželom, alebo v podobe ukradnutých chvíľok s milencami.

Stáž sa predĺžila o ďalšie dva mesiace. Aby Milan zarobil viac peňazí a mohli si dovoliť splácať hypotéku na nový byt a pritom si žiť tak trocha nad pomery – dve dovolenky ročne, dve autá, dve deti. A pokiaľ išlo o Alicu, ešte aj dvaja muži.“

Stali sa milenkami, no zistili, že nie je to sex, čo im tak veľmi v živote chýba.

Nela sa po rozvode kvôli manželovej mladšej milenke sama stáva „tou druhou“. Mirna hľadá rozkoš mimo vyhasnutého manželského zväzku. Alica stojí pred rozhodnutím, či si zvoliť istotu v podobe manžela a detí alebo radšej chápavú náruč tajnej lásky. Stali sa milenkami, no zistili, že nie je to sex, čo im tak veľmi v živote chýba.

 „A ja chcem muža, s ktorým si pripravím spoločné raňajky! Každý deň. Chcem muža, s ktorým sa podelím o svoj život.“

Každá postava, každá žena i muž, reprezentuje istú skupinu a ponúka čitateľkám možnosť stotožniť sa. Niektoré účinkujú v deji len krátko, s inými prežívame dlhšie obdobie. Čitateľ si udržiava prehľad o osobách hlavne vďaka vecnému označovaniu jednotlivých pasáži menami hrdinov. Pri opise prostredia zachádza autorka do detailov, a tak si atmosféru vieme poľahky zrekonštruovať v hlave.

Prítomnosť hrdiniek, ktoré už majú pár čiarok v kalendári, cítiť v plynutí deja. Príbeh nie je plný dramatických, dychberúcich zvratov. Naopak, napriek vývoju plynie priam harmonicky. Dynamiku zabezpečujú rýchle otázniky a sebaspytovanie v hlavách žien. 

Štipka sexu a autentických ženských fráz dodali textu atraktivitu. 

Za nedokonalosť možno pokladať spôsob, akým postavy premýšľajú. Ich myšlienkové pochody majú napriek rozdielnym povahám veľmi podobnú skladbu. Autorke sa podarilo rozlíšiť ich aspoň vďaka vonkajším znakom. Oceňujem napríklad Neline problémy s očami. Hrdinku dostávali do zaujímavých situácií a každý vždy vedel, o koho ide. Podobné prvky by „zniesli“ viacerí hrdinovia. 

Ivica Rybárová je podľa všetkého debutantkou v úlohe spisovateľa. V knihe však o nej nie je ani zmienka. Úryvky z diela publikovala aj na svojom blogu. Ako žena, problémy opisované v knihe dôverne pozná a podarilo sa jej ich celkom príjemne zachytiť. Okrem skúseností sa do riadkov pretavila aj jej túžba napísať knihu. Vyplýva to zo stavby textu a „uprataného“ štýlu. Táto žena určite rozprávačský cit má, no treba podotknúť, že v mori podobne nadaných autoriek vás nemá veľmi čím prekvapiť.

Kniha je ich krátkym povzdychnutím a zamyslením sa nad tým, čo ďalej.

„Fajn," vzdychla si Mirna, sme dospelí ľudia, predsa vieme, že nejestvuje nijaká istota. Istí si asi nemôžeme byť ničím. Jediné, čo je isté, je niestota."

Autorka si v knihe neodpustila drobné poučovanie, niekedy je však nazvyš. Pri svojom filozofovaní v rámci dlhých ženských dialógov sa ani tento román neubránil klišé. Dlhé repliky sa často ocitali v slepých uličkách kvôli ošúchaným frázam či zbytočnému pátosu. Môžeme hovoriť, že v románe sa striedajú úvahové „vínové“ dialógy a scény posúvajúce dej vpred, aby mali po tom hlavné postavy, čo analyzovať. Štipka sexu a autentických ženských fráz dodali textu atraktivitu. Pozitívne hodnotím čiastočne otvorený záver, ktorým Ivica Rybárová dáva čitateľkám nádej pri hľadaní ich chlapa na raňajky.

Mottom príbehu je citát „Jediná vec, pre ktorú sa oplatí šalieť, je láska“. Autorka sa ju snaží stvárňovať v rôznych polohách. Namiesto mladých žabiek zobrazuje ženy, ktoré už niečo prežili. Ich vzťahy potrebujú reštartovať, opraviť, prípadne uzatvoriť. Trápia ich však aj obavy z času a starnutia. Chlap na raňajky je ich krátkym povzdychnutím a zamyslením sa nad tým, čo ďalej. Dôležitou líniou je rozvíjanie vzťahu k samej sebe a pochopenia vlastného ja. Preto túto knihu odporúčam hlavne čitateľkám, ocitajúcim sa v podobnej križovatke. Žiadny návod nedostanete, no aspoň budete vedieť, že v tom nie ste sama.

Čítané 1527 krát
Viac z tejto kategórie: « Múdra a bohatá Môj nevlastný brat »

Napíšte komentár