Vytlačiť túto stránku
piatok, 20 máj 2016 19:39

Milujem, koho chcem

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dvaja ľudia bývajúci v jednom byte. Zdieľajúci svoje pocity, zážitky, spoločný život. Dvaja ľudia, ktorí sú najlepšími priateľmi už od detstva. Boris a Sofi. Gej a týrané dievča.

Keď som bola malé dievča, bála som sa tmy (aj keď ani teraz sa v nej necítim v pohode) a doteraz sa bojím hadov. Bála som sa tiež, že ma opustia rodičia alebo sestra, ktorú nadovšetko ľúbim. Sofi mala iné detstvo ako ja. Neviem síce, či sa bála tmy alebo hadov. Viem však to, že sa bála mamy, pretože ju bila. Snažila sa byť vždy dobrá, pomáhať jej, aby s ňou bola mama spokojná. Bitky však neprestávali. Zmätok a spomienky na smutné detstvo jej ostali aj keď vyrástla z detských šiat. Stala sa z nej psychologička, ktorá chcela pomôcť deťom s rovnakými problémami.

Sofi sa bála mamy, lebo ju bila.

Boris je novinár v malej redakcii a je gej. V práci sa mu darí, v kolektíve je obľúbený. Vo vnútri sa však cíti osamelý a nepochopený. Po dvoch vážnych vzťahoch si začína zúfať. Jeho najväčšia láska, Michal, zomrel. Dlho sa s jeho tragickým odchodom nevedel vyrovnať. Až kým nestretol Árona. Ich vzťah nevydržal dlho. Áron si chcel iba liečiť zranené srdce a Boris mu so svojím ochranárskym pudom dovolil, aby ho využil a odkopol. Túži po vzťahu, kde nebude musieť ochraňovať a liečiť, ale bude pochopeným, milovaným a rovnocenným partnerom.

„Predsavzatia sú jedna vec a skutočný život druhá. Ak by sa ma niekto spýtal, prečo som mu o dva dni zavolal, nevedel by som odpovedať. Bola to únava a rezignácia, zdalo sa mi pohodlnejšie sexovať s niekým len tak bez lásky, ako zomierať túžbou po niečom, čo som už dvakrát zažil a dvakrát stratil? Túžil som po bezmennom sexe, aby som konečne premazal spomienky na Michala a Árona, ktoré ma spaľovali a oberali o rozum?"

Boris bol zúfalý, kým nestretol Árona.

Homosexualita ako tabu

Autorka sa rozhodla rozvíjať čitateľsky veľmi zaujímavú tému. Upútal ma spôsob, akým ju spracovala. Asi každý, kto trocha sleduje dianie vo svete a na Slovensku, vie, že homosexuálne orientovaní ľudia sa hlasnejšie dožadujú svojich práv. Len málo sa však hovorí o tom, čo skutočne ľudia ako Boris cítia, ako to chodí v „ich svete“ a to, ako musia žiť vo svojom okolí „v utajení“. Práve táto kniha je sondou do duše jedného z nich.

Príbeh o hľadaní

Príbeh Borisa a Sofi je písaný sviežo, spôsobom, akým sa aj vy rozprávate so svojou kamoškou či kolegom, milencom. Celkom ma potešilo, keď som si uvedomila, že sa nemusím prečítavať hlbokými myšlienkovými pochodmi postáv, ktoré väčšinou dej spomalia a čitateľa unudia.

Milujem, koho chcem je rozprávaním o ľuďoch, ktorí nemali ľahké detstvo. Ktorí sa aj napriek svojej minulosti nevzdávajú lásky a hľadajú spriaznenú dušu, aj keď s veľkými obavami.

Šťavnaté

Napriek minulosti sa nevzdávajú a ďalej hľadajú lásku a spriaznenú dušu.

Napriek tomu, že sa mi páči téma a to, ako plynie v knihe čas, predsa mi niečo vadilo. Borisa som si obľúbila, no ani to mi nezabránilo, aby som ho mala v istý čas plné zuby. Stále hovorí, ako túži po spriaznenej duši, po ozajstnej láske a pritom jediné „scény“, kedy je s iným mužom osamote, využije na sex. To znamená, že s ním prežijete sexuálne okamihy, z ktorých sa zakaždým nevie spamätať. To mi vadilo, pretože to bolo celé v rozpore s tým, čo hovoril, a čo chcel. Z tohto dôvodu mi to prišlo povrchné. Aj keď viem, že aj v realite to môže mať presne takýto priebeh – najprv sex a keď sa nám zapáči, tak sa možno budeme stretávať aj potom. A chápem, že sexuálna zdržanlivosť nie je med lízať, no aj tak som mala pocit, že je toho už akosi priveľa.

„Tak takto sa budem cítiť, keď budem mať päťdesiat? Žiadna rodina, žiadny trvalý vzťah. Chátrajúce spomienky a mučiaca bolesť v slabinách. Zradené ideály. Po hodine sme prešli z kávy na vodku. A neskôr do jeho hotelovej izby s výhľadom na Dunaj.“

Za bodkou

Aj keď dočítate poslednú stranu, neznamená to, že príbeh dvoch priateľov sa skončil. Keď prežívate spoločne dni s Borisom a Sofi, máte pocit, že ich životy aj po poslednej strane pokračujú ďalej. Pretože cítite, že šťastie, ktoré práve našli, nemôže skončiť bodkou za poslednou vetou. 

Čítané 1149 krát