utorok, 07 jún 2016 15:42

Iná žena

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nájsť toho pravého či tú pravú a žiť život ako z rozprávky. Ach, aký krásny sen. No len málokomu, ak vôbec niekomu, sa splní.

Keď sa mi do rúk dostala kniha Iná žena, nič som o nej nevedela. Netušila som, o čo v nej pôjde. Nadchla ma svojou obálkou a titulok i anotácie na knihe nasvedčovali, že pôjde o silný príbeh. A silný skutočne aj bol. Len škoda, že veľmi slabo napísaný. 

Príbeh sa odohráva okolo dvoch hlavných postáv, Petra a Lucie, a popisu toho, ako sa zoznámili, zamilovali a začali svoj spoločný život. Ich príbeh ma spočiatku dosť nudil. Kniha bola ťažkopádna, chýbali tam emócie a nejaký väčší citový dej. Bola len akýmsi konštatovaním životného príbehu.

Bola len akýmsi konštatovaním životného príbehu.

Lucia bola obyčajná šedá myška, ničím nie výnimočná. A keď sa ani po prečítaní prvých 50 strán v jej živote nestalo nič zaujímavé, mala som chuť knihu odložiť a už sa k nej nevrátiť. No keďže sa len tak ľahko nevzdávam, s nádejou, že aj príbeh, ktorý ma spočiatku nezaujal, sa môže zlepšiť, som čítala ďalej.

Ďalších 50 strán. A áno, príbeh sa zmenil. Lucia už nebola šedá myška, už to bola zaľúbená šedá myška. Zaľúbená veľmi a šťastná ešte viac. Z nudnej knihy sa tak razom stala knižka plná cukru, od ktorého sa mi lepili prsty na strany.

Macháčková vo mne nedokázala vyvolať emócie.

„Bola som ako v stave beztiaže. Šťastná až po vrch, v každej bunke môjho tela hrala hudba a tešila som sa zo všetkého. Tento pocit pobláznenia trval celé týždne. Tešila som sa z dažďa, z prívalu práce vo firme, a nerozhádzala ma ani pokazená sprcha v garzónke.“

Neberte ma v zlom. Dobrú romantickú knihu si vždy rada prečítam. Veď aj ja som zarytá romantička, čo sa rozplače pri srdcervúcich príbehoch. Ale toto? Macháčková vo mne nedokázala vyvolať emócie. Nezžila som sa s Luciou ani s Petrom.

A potom, čo som prečítala 100 strán a príbeh bol doposiaľ len o tom, ako je všetko krásne, úžasné a nikde ani zmienka o tej inej žene, zasa som zápasila s tým, či knihu dočítať alebo nedočítať. Ešteže si Peter zlomil nohu. Aspoň trochu vzrušenia!

Skoro celý tristo-stranový román by sa mohol skrátiť o takých 150 200 strán.

Keďže som už bola za polovicou, hovorila som si, že iná žena sa už musela predsa v príbehu objaviť. A určite to bude riadna bomba. A veru, rozuzlenie bola skutočná bomba. Som si celkom istá, že takéto niečo sa stane len jednej z milióna. Presne, ako sa píše na zadnej strane knihy. Len ma mrzí, že trvalo tak dlho, kým sa príbeh konečne rozbehol a stalo sa niečo zaujímavé.

„Prisunula som si k polici drevenú debničku, opatrne som sa načiahla. Taška bola plná a dosť ťažká. Horko-ťažko som ju položila na debničku. Pomaly som ovárala zips. Keď som uvidela, čo je vo vnútri, zamrela som. Nevykríkla som, ale rukou som si zakryla ústa. Okamžite sa mi zmenil tep, na čelo vystúpil studený pot.“

Rada by som o knihe povedala niečo pekné, hlavne, ak to je skutočne skutočný príbeh. Veľmi ma mrzí, čo sa Lucii stalo. Som si istá, že to musela mať veľmi ťažké a ak sa s tým všetkým dokázala vyrovnať, tak klobúk dole. A o Petrovi už ani nehovorím. Len škoda, že tieto emócie vo mne rastú až teraz, keď o Inej žene píšem. Lebo koniec-koncov, príbeh to bol zaujímavý. Teda posledných pár desiatok strán. Keby sa tento skoro tristo-stranový román skrátil o takých 150 200 strán, z nudného románu by vznikla veľmi zaujímavá poviedka a myslím, že by nadchla viacerých.

Čítané 1069 krát
Viac z tejto kategórie: « Posledné vinobranie Eleanor a Park »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.