štvrtok, 19 máj 2016 20:26

Láska ako sen

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ak by sme chceli definovať lásku, predpokladám, že by sme sa nevyhli klasickému klišé. Tak, ako sa to zväčša nepodarí ani umelcom, ktorí často skĺznu k neoriginálnym opisom či už v literatúre, alebo napr. vo výtvarnom umení. Zhodneme sa však v tvrdení, že pre človeka je túžba prežiť lásku v akejkoľvek podobe prirodzená.

Mary Baloghová nám v sérii príbehov o klube tých, čo prežili, ponúka regentskú romancu s rovnomenným názvom o láske ako sen. Kto by ju netúžil prežiť? Mladá vdova Agnes Keepingová by proti tomu veru nemala nič. Nikdy nebola zaľúbená, vydala sa viac-menej z rozumu. Nie preto, že by bola vypočítavá a vzala si boháča (práve naopak), ale bola natoľko rozumná, aby vedela, že nič lepšie sa jej nenaskytne.

Niežeby bola nepríťažlivá alebo hlúpa, skôr si bola vedomá svojho chudobného pôvodu a predovšetkým škandálu, o ktorom sa dlhé roky s istou dávkou pikantnosti a preháňania hovorilo aj v ďalekom Londýne. Agnes na lásku skrátka neverí. Teda až do dňa, kedy sa na dedinskom bále zoznámi s vikomtom Ponsonbym. Vtedy pochopí, o čom píšu básnici, o čom hovorí jej dobrá priateľka a zistí, čo znamená láska na prvý pohľad.

Agnes zistí, čo znamená láska na prvý pohľad.

Charizmatický Flavian, vikomt Ponsonby, však jej nadšenie nezdieľa. Po snúbenicinej zrade a utrpení na bojisku sa domov vracia nový človek, s fyzickým i duševným postihnutím, ktorý sa ako-tak pozbiera len vďaka Klubu tých, čo prežili. O ženy nemá záujem, možno len s výnimkou fyzickej potreby. Preto všetkých prekvapí, keď nečakane požiada o ruku mladú vidiecku vdovu. A najviac asi samotnú Agnes. Dokážu mladí manželia zabudnúť na dávne krivdy, odpustiť a začať žiť nový život?

„Telo možno vyliečiť, takže funguje natoľko, aby osoba v ňom uväznená mohla ďalej žiť. Myseľ možno vyliečiť len do takej miery, aby znova slúžila svojmu majiteľovi. A dušu možno utíšiť a živiť z vnútornej studnice inšpirácie a deliť sa pritom o skúsenosti, priateľstvo a lásku.“

Dokážu v sebe nájsť potrebnú silu a začať odznova?

Mary Baloghová je skúsená autorka historických romancí z obdobia regentského Anglicka. Svoje námety dokáže preniesť do kníh a vznikne z toho celkom slušný text, s ktorým navyše vie pracovať. Dialógy sú dobre vystavané a v únosnej miere ploché, vo viacerých častiach badať dokonca pokus o psychologizáciu postáv. Jej knihy z týchto dôvodov môžeme v rámci žánru považovať za záruku dobrého a pútavého čítania. Séria Klub tých, čo prežili, do ktorej Láska ako sen patrí, sa vyznačuje atypickým neštandardným hrdinom. Postava je fyzicky alebo psychicky (nezriedka aj – aj) poznačená napoleonskými vojnami, kde prišli o svoj bývalý život, o svojho partnera, resp. sa z nich stali invalidi. Aj napriek rôznym „poškodeniam“ však v sebe dokážu nájsť potrebnú silu a začať odznova, dokonca viesť plnohodnotný a láskou naplnený život.

„Zosobňoval vášeň a tej sa bála väčšmi ako čohokoľvek iného v živote. Násilie je prejavom vášne. A vášeň zabíja. Možno nie telo, ale rozhodne ducha a všetko, čo má v živote nejakú cenu. Vášeň zabíja lásku. Tie dva city sa navzájom vylučujú – hoci je to zvláštna irónia.“

Séria príbehov z klubu je nevšedným rozprávaním, navzdory tomu, že ide len o plytkú romancu. Vojnové besnenie svojím spôsobom poznačilo každého a je zaujímavé sledovať, ako sa príbeh vyvinie ďalej. Láska ako sen je v poradí štvrtou knihou z tohto radu a prelínajú sa v ňom postavy a dej z predošlých, preto ak ste čítali napr. Žiadosť o ruku, Sobáš z rozumu či Žiť pre lásku, budete vedieť, ako sa ďalej vyvíjajú osudy týchto hrdinov.

Postavy pôsobia reálne, hrdinovia nie sú dokonalí, ideálni a krásni.

Osobne považujem romány Mary Baloghovej (najmä už spomínanú sériu) za to lepšie, ak nie to najlepšie, čo sa mi z podobných typov romancí dostalo do ruky. Vítam, že postavy pôsobia reálne, máme do činenia s ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí nie sú dokonalí, ideálni, krásni – vo viacerých prípadoch práve naopak. Niekto sa zajakáva, niekto kríva, iný je slepý a podobne.

Príjemne na mňa zapôsobilo, že sa príbeh neodohráva len v Londýne a nepostupuje podľa tradičnej schémy: bál – prechádzka kočom – posedenie pri čaji – posteľ – bál – posteľ – posteľ – svadba. Dej je totiž situovaný prevažne vo vidieckych sídlach, autorku zaujíma okolitá príroda a keď sa už dostane do postele – podrobnosti sa nedozvieme, takže prípadné červenanie sa nekoná. Ak ste milovníkmi podobných románov, predpokladám, že Mary Baloghovú máte prelúskanú, ak aj nie, za skúšku predsa nič nedáte.

Čítané 739 krát
Viac z tejto kategórie: « Žiadne tajomstvá Farby lásky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.