Mary Baloghová nám v sérii príbehov o klube tých, čo prežili, ponúka regentskú romancu s rovnomenným názvom o láske ako sen. Kto by ju netúžil prežiť? Mladá vdova Agnes Keepingová by proti tomu veru nemala nič. Nikdy nebola zaľúbená, vydala sa viac-menej z rozumu. Nie preto, že by bola vypočítavá a vzala si boháča (práve naopak), ale bola natoľko rozumná, aby vedela, že nič lepšie sa jej nenaskytne.

Niežeby bola nepríťažlivá alebo hlúpa, skôr si bola vedomá svojho chudobného pôvodu a predovšetkým škandálu, o ktorom sa dlhé roky s istou dávkou pikantnosti a preháňania hovorilo aj v ďalekom Londýne. Agnes na lásku skrátka neverí. Teda až do dňa, kedy sa na dedinskom bále zoznámi s vikomtom Ponsonbym. Vtedy pochopí, o čom píšu básnici, o čom hovorí jej dobrá priateľka a zistí, čo znamená láska na prvý pohľad.

Agnes zistí, čo znamená láska na prvý pohľad.

Charizmatický Flavian, vikomt Ponsonby, však jej nadšenie nezdieľa. Po snúbenicinej zrade a utrpení na bojisku sa domov vracia nový človek, s fyzickým i duševným postihnutím, ktorý sa ako-tak pozbiera len vďaka Klubu tých, čo prežili. O ženy nemá záujem, možno len s výnimkou fyzickej potreby. Preto všetkých prekvapí, keď nečakane požiada o ruku mladú vidiecku vdovu. A najviac asi samotnú Agnes. Dokážu mladí manželia zabudnúť na dávne krivdy, odpustiť a začať žiť nový život?

„Telo možno vyliečiť, takže funguje natoľko, aby osoba v ňom uväznená mohla ďalej žiť. Myseľ možno vyliečiť len do takej miery, aby znova slúžila svojmu majiteľovi. A dušu možno utíšiť a živiť z vnútornej studnice inšpirácie a deliť sa pritom o skúsenosti, priateľstvo a lásku.“

Dokážu v sebe nájsť potrebnú silu a začať odznova?

Mary Baloghová je skúsená autorka historických romancí z obdobia regentského Anglicka. Svoje námety dokáže preniesť do kníh a vznikne z toho celkom slušný text, s ktorým navyše vie pracovať. Dialógy sú dobre vystavané a v únosnej miere ploché, vo viacerých častiach badať dokonca pokus o psychologizáciu postáv. Jej knihy z týchto dôvodov môžeme v rámci žánru považovať za záruku dobrého a pútavého čítania. Séria Klub tých, čo prežili, do ktorej Láska ako sen patrí, sa vyznačuje atypickým neštandardným hrdinom. Postava je fyzicky alebo psychicky (nezriedka aj – aj) poznačená napoleonskými vojnami, kde prišli o svoj bývalý život, o svojho partnera, resp. sa z nich stali invalidi. Aj napriek rôznym „poškodeniam“ však v sebe dokážu nájsť potrebnú silu a začať odznova, dokonca viesť plnohodnotný a láskou naplnený život.

„Zosobňoval vášeň a tej sa bála väčšmi ako čohokoľvek iného v živote. Násilie je prejavom vášne. A vášeň zabíja. Možno nie telo, ale rozhodne ducha a všetko, čo má v živote nejakú cenu. Vášeň zabíja lásku. Tie dva city sa navzájom vylučujú – hoci je to zvláštna irónia.“

Séria príbehov z klubu je nevšedným rozprávaním, navzdory tomu, že ide len o plytkú romancu. Vojnové besnenie svojím spôsobom poznačilo každého a je zaujímavé sledovať, ako sa príbeh vyvinie ďalej. Láska ako sen je v poradí štvrtou knihou z tohto radu a prelínajú sa v ňom postavy a dej z predošlých, preto ak ste čítali napr. Žiadosť o ruku, Sobáš z rozumu či Žiť pre lásku, budete vedieť, ako sa ďalej vyvíjajú osudy týchto hrdinov.

Postavy pôsobia reálne, hrdinovia nie sú dokonalí, ideálni a krásni.

Osobne považujem romány Mary Baloghovej (najmä už spomínanú sériu) za to lepšie, ak nie to najlepšie, čo sa mi z podobných typov romancí dostalo do ruky. Vítam, že postavy pôsobia reálne, máme do činenia s ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí nie sú dokonalí, ideálni, krásni – vo viacerých prípadoch práve naopak. Niekto sa zajakáva, niekto kríva, iný je slepý a podobne.

Príjemne na mňa zapôsobilo, že sa príbeh neodohráva len v Londýne a nepostupuje podľa tradičnej schémy: bál – prechádzka kočom – posedenie pri čaji – posteľ – bál – posteľ – posteľ – svadba. Dej je totiž situovaný prevažne vo vidieckych sídlach, autorku zaujíma okolitá príroda a keď sa už dostane do postele – podrobnosti sa nedozvieme, takže prípadné červenanie sa nekoná. Ak ste milovníkmi podobných románov, predpokladám, že Mary Baloghovú máte prelúskanú, ak aj nie, za skúšku predsa nič nedáte.