utorok, 10 máj 2016 19:29

Návod na obsluhu lásky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vie pomôcť všetkým naokolo, len sebe často nie. Uznávaná psychologička a terapeutka rozpráva príbehy zo života, ktoré boli inšpirované skutočnosťou.

Tamara Koch, hlavná postava románu, rozpráva svoj príbeh. V Bratislave patrí k uznávaným psychologičkám. Vie poradiť každému, kto k nej príde. Ako to už v živote býva zvykom, tí, čo najviac pomáhajú ostatným, majú problém poradiť samým sebe. Napriek úspešne rozbehnutej kariére je aj vo svojich 38 rokoch stále sama a čaká na toho pravého. Sníva o ideálnom princovi presne podľa svojich ideálov, no život píše vlastný scenár a nie všetko je vždy podľa našich predstáv.

Vie poradiť každému, len sama sebe nie.

Pri nákupoch v obchodnom centre ju zastaví jeden muž. Povie jej, že sa mu páčia tučné ženy a chce ju mať len pre sex bez akýchkoľvek citov. Tamara sa cíti pobavená. Zasmeje sa na jeho ponuke a neprezradí mu nič o sebe. Ondrej si ale informácie ako sa volá, nakoniec zistí a vráti sa do jej ordinácie. Začína sa medzi nimi románik, Tamara sa zamiluje, no zakaždým, keď to vyzerá na normálny vzťah, Ondrej sa stratí a položí ďalšiu tehlu do múru, ktorý medzi nich stavia. Aby toho nebolo málo, ozve sa Tamarina láska zo študentských čias a chce ju späť. Tamara si musí vybrať medzi dvoma úplne odlišnými mužmi. Klinec po hlavičke bude v podobe žiadosti o ruku a pravda o tajomnom Ondrejovi alias mužovi bez minulosti.

Popri svojom trápení rozpráva aj skutočné príbehy ľudí, ktorí prišli do jej ordinácie. Dozviete sa napríklad, čo môže stáť za rozpadom manželstva po 20 rokoch, príbeh väzňa, čo zabil v záujme lásky, alebo aký ťažký je osud ženy týranej vlastným manželom, – policajtom s konexiami po celom okolí. Všetky postavy a udalosti v príbehu sú reálne, len s pozmenenými menami. Na konci sa, samozrejme, dozviete, ako sa zavŕšil osud jednotlivých postáv. Niektoré osudy sú šťastné, no iné zase smutné, tak ako samotný život.

Všetky postavy a udalosti v príbehu sú reálne

„Je možné, aby obyčajná žena z ľudu mala viac rozumu ako ja? Tamara si totiž dobre zapamätala jej slová – aj to šťastie si musíme urvať, samo k nám nepríde. Týkalo sa to aj jej, len občas zatvárala oči pred pravdou. Je  jednoduché vyhovárať sa, že nemá v živote šťastie, že možno nie je stvorená na rodinný život a tak ďalej.

Už na prvý pohľad vás táto kniha naláka na svoju originálnu obálku. Práve z tohto dôvodu som po nej siahla i ja. Názov knihy až tak úplne nesúhlasí s dejom, keďže skutočné tipy ako obsluhovať lásku sú len na konci, a aj to v skratke. Dej sa ale viac zakladá na udalostiach z praxe a na praktických radách, pomocou ktorých ich všetky Tamara vyriešila. Niekedy stačí len nemať pred tým druhým tajnosti a pozrieť sa na celú vec aj z druhej perspektívy.

Príbehy jednotlivých ľudí v kapitolách poriadne skáču, sama som sa strácala, kto prišiel na ďalšie sedenie a aké sú jeho problémy. Radšej som pravidelne listovala v predchádzajúcich kapitolách, aby som si ich nepoplietla. Je ich v príbehu pomerne dosť a každý jeden z nich je niečím výnimočný a špeciálny. Na hlavnej hrdinke sa mi páčilo, ako ku všetkému pristupovala s chladnou hlavou, vypočula si vždy obe strany príbehov a s trpezlivosťou vyriešila aj na prvý pohľad nevyriešiteľné.

Kniha je iná ako ostatné vďaka skutočným príbehom.

„Tam hore je nekonečno, krásne a tajomné. Ktovie, či existuje Boh. Alebo niečo Bohu podobné, večná energia, svetlo, najvyšší princíp vesmíru. Ak existuje večná energia, potom je to láska. Vďaka nej sme ešte nevyhynuli, poznali ju v jaskyniach a určite ju budú poznať aj v dobe kozmického cestovného ruchu. Ak je niečo večné, je to láska.“

Ako sa dej blížil ku koncu, čakala som nejakú väčšiu zápletku na záver, no dočkala som sa len sklamania. Napriek tomu je kniha iná ako ostatné vďaka skutočným príbehom. Práve preto máte pocit, že sa celé rozprávanie odohráva neďaleko vás. Do postáv sa budete môcť ľahko vžiť a ťažko sa s nimi lúčiť.

Čítané 1087 krát
Viac z tejto kategórie: « Stratený syn Rebelka »

Napíšte komentár