sobota, 07 máj 2016 19:03

Anjel v pekle, diabol v nebi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Rodinné návštevy sú zväčša plné radosti a lásky. No nie je tajomstvom, že občas skončia poriadnym fiaskom. Ale ako dokáže návrat brata z Ameriky zmeniť životy takmer všetkých naokolo?

Niekedy mám chuť pustiť sa do knihy, o ktorej nič neviem, od autora, ktorého diela veľmi nepoznám. Je to rana naslepo. Tentoraz sa vyplatila. Richard a Iveta sú normálnym, dá sa povedať i zaľúbeným párom, ktorý žije v hlavnom meste a rieši každodenné záležitosti, prácu, domácnosť i vzťahy s rodinou. A tak je len logické, že fungujúci vzťah chcú posunúť do novej etapy. Chystá sa svadba. Jednoducho rutinná krása života, ktorá nie je zlá, no obom čosi chýba. Iveta to vie presne. Je to jej brat Alan, ktorého chce mať v tejto dôležitej chvíli pri sebe. Richard ešte ani netuší, čo alebo kto mu chýba, no dozvie sa to krátko po Alanovom príchode.

Najskôr musíš spoznať sám seba

Alan, „stratený“ syn a brat, ktorý za záhadných okolností odchádza do Ameriky, aby začal nový život. Okolnosti sú záhadné iba pre Richarda, ktorému sa ale všetko objasní, keď Alana spozná a prvýkrát sa pobozkajú. Nasleduje rana päsťou do úst a následne vášnivé milovanie. A príbeh sa zamotal ako mávnutím čarovného prútika (alebo pestrým využitím autorkinej fantázie).

Rana päsťou do úst a následne vášnivé milovanie.

Láska sa tak dostáva na inú rovinu. Na jednej strane je tu Richardova, takmer rutinná, no úprimná láska k jeho už tehotnej priateľke a nastávajúcej manželke Ivete, vášnivá láska k jej vlastnému bratovi Alanovi a ešte nerozvinutá láska k nenarodenému synovi. List plný dôvodov, prečo by sa mal všetkým priznať, že je homosexuál, sa teda zužuje a on si volí cestu osobného utrpenia, no spoločenského prijatia.

„Žanet, nemám síl vzdať sa jedného z mojich životov. Som zbabelý, sebecký... Viem, všetko to viem. Len to nedokážem vyriešiť.“

Musím povedať, že hoci som na začiatku nemala ani tušenie, o čom kniha je, hneď po pár stránkach som vedela, akým smerom sa bude uberať. Mužský hrdina zvyčajne nedostáva toľko priestoru na vnútorné monológy a opisy pocitov. Zrazu je vám jasné, že Richard je iný, citlivý a vnímavý. A také sú aj jeho vzťahy ku všetkým naokolo. Či už sú to rodinní príslušníci alebo kolegovia v práci. Richardova povaha vás chytí za srdce. Jeho mierne sarkastické a vtipné poznámky vedia odľahčiť aj tú najťažšiu situáciu, jeho zmysel pre prítomnosť a realitu je neodškriepiteľný a citlivé vnútro ho stavia do pozície ideálneho partnera – či už pre Ivetu alebo Alana. 

Smutná pravda o zakorenených stereotypoch spoločnosti.

Kniha bola krásnym príbehom lásky, no smutnou pravdou o ešte stále tvrdo zakorenených stereotypoch spoločnosti, ktoré jednoducho nepripúšťajú žiadne vybočenie zo zabehnutých koľají. Konvencia je nepísaná norma, ktorá sa musí dodržiavať, lebo rodinu má vraj tvoriť mama, ocko a deti.

„,Povedal si to niekomu?´ Pokrútil som hlavou. ,Nikomu? Nikdy?´
,Nie... nejako som veril, že keď to nevyslovím, tak to zmizne. Že keď to vytesním zo svojich myšlienok, tak sa to zmení. A ja budem opäť normálny.´ ,Normálny?´ videl som, že Alana toto slovo nahnevalo. ,Normálny je odvodené od slova norma.´“

Priestor pre mužského hrdinu

A hoci si Richard uvedomuje bezvýchodiskovosť svojej situácie, Alana nedokáže prestať milovať. A tak sa ocitá vo víre sebazapierania, tajného dvojitého života, utiekania sa do práce, nevinných klamstiev, vášnivých stretnutí a vnútorného boja samého so sebou. Alan odchádza. Každý si žije vlastným životom, no pravá láska je silnejšia než čokoľvek. Situácia sa zamotáva a Richard sa utieka aspoň k svojej vernej kolegyni Žanete, ktorá ho síce chápe, no je presvedčená, že človek by nemal klamať predovšetkým sám seba.

Román s nekonvenčnou témou, o ktorej by sa jednoznačne písať malo, s uspokojivým trpko-sladkým a sčasti otvoreným koncom, je čítaním, ktoré vám otvorí oči. Lebo podobných príbehov sa okolo nás deje mnoho. Či už to chceme vidieť, alebo pred tým zatvárame oči. A hoci sme ako spoločnosť na dobrej ceste, ešte stále nás čaká dlhý boj. Človek má právo prejaviť čo cíti aj bez vyčítavých pohľadov a otočených chrbtov blízkych priateľov a rodiny.

Autorka pristúpila k téme veľmi citlivo a zároveň otvorene.

„Uzavrieť sa v nejakej komunite, hoci aj mne blízkej, by opäť znamenalo len určitý spôsob obmedzenia a uväznenia. Chcem si hľadať priateľov, ktorí ma akceptujú takého, aký som, bez ohľadu na ich orientáciu, náboženstvo, farbu pleti, pohlavie. jediný faktor, ktorý ma zaujíma, či sú mi blízki dušou a zmýšľaním.“

Bolo veľmi osviežujúce čítať o niečom, čo sa ešte pred pár rokmi považovalo za absolútne tabu. Autorka stavila na dobrú tému, no niektoré pasáže mi pripadali akési prvoplánové, miestami veľmi umelé a keby boli zobrazené vo filmovej podobe, určite by som sa ocitla v španielskej telenovele. Išlo predovšetkým o intímne stretnutia Alana s Richardom. A hoci si viem predstaviť (možno), aký zámer autorka sledovala, bolo cítiť, že to píše žena. V konečnom dôsledku to vôbec nie je negatívum, naopak, k téme pristúpila veľmi citlivo a otvorene.

Dej je prehľadný, koncetruje sa nielen na hlavného hrdinu. Komplexné zobrazenie a city dýchajú z každej stránky. A preto čítajte. Určite. Všetci. Muži, ženy, teenageri... posuňme sa trochu ďalej a otvorme sa svetu.

Čítané 834 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.