streda, 04 máj 2016 10:58

Túto noc nezaspím

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Študentský život prináša veľa radostných chvíľ, na ktoré v staršom veku radi spomíname. Na časy, kedy bolo všetko o čosi ľahšie a jednoduchšie; na časy prvých lások i mladíckej nerozvážnosti; na časy, ktoré sa už nikdy nevrátia...

Tínedžeri to nemali nikdy jednoduché. Ani pred tridsiatimi rokmi, ani teraz. Vždy sa nájde niekto, kto ich chce komandovať, cítia sa byť nesvojprávni a konečné rozhodnutie takmer vo všetkom padne nakoniec od rodiča. Zuzana by na túto tému vedela rozprávať. Z vôle autoritatívneho otca sa miesto vysnívanej poľnohospodárskej školy dostáva na nenávidené gymnázium, kde ju nezaujímajú spolužiaci, profesori, predmety – skrátka nič. Zo šikovnej študentky sa kvôli jej zanovitosti stáva prepadlíčka, triedny outsider a veľký otáznik pre profesorov. Z letargie, v ktorej sa ocitla, ju preberá len láska ku koňovi a trochu nečakane romantický cit k fešnému a charizmatickému informatikárovi.

 Zo šikovnej študentky sa stáva prepadlíčka

Zuzane čas preteká pomedzi prsty a aj keď sa ako-tak spamätá a začne na sebe pracovať, zdá sa, že už je poriadne neskoro. V škole sa už v očiach všetkých „zapísala“, a vyzerá to tak, že sa to s ňou bude vliecť až do maturity. Pre neustále snívanie jej uniká realita a vďaka zahľadenosti do seba samej nevidí, čo je pred ňou. A to ju nakoniec môže stáť oveľa viac, ako vyznamenanie na konci roka...

Túto noc nezaspím by sme pokojne mohli označiť za dievčenský román. Ponúka nám exkurz do života mladého dievčaťa, z ktorého sa postupne stáva žena. Zároveň vykresľuje aj pohľad na študentský život so všetkými jeho nástrahami, úskaliami, prvými láskami, ale aj bolestnými sklamaniami. Jaroslava Kuchtová opísala život násťročných verne a uveriteľne. V triede nájdeme všetky typy spolužiakov, ktoré zažil asi každý z nás – triedna krásavica, problémový žiak, manipulátor, obľúbenec, bifľoš, lajdák, mladý chytrák i škaredé káčatko. Vyskytujú sa tzv. premianti na jednej strane a outsideri na druhej. Stretávame sa aj so všetkými možnými problémami, ktoré ohrozujú mladý vek, chvíľkové zaváhanie s nedozernými následkami, ale svoje miesto budú mať aj triedne romániky. Každá postava má svoj vlastný príbeh, pozadie, ktoré môže slúžiť ako memento pre rodičov, ale aj pre mladých. Nebudú chýbať drogy, alkohol, bulímia, neúplné rodiny či rodiny rozvrátené domácim terorom.

„Večer nemohla zaspať. Donekonečna všetko preberala, znovu a znovu. Ako sa mala zachovať, ako všetko každému vysvetliť. Čo mala povedať Tomanovi, ako sa tváriť pred Lukášom. Keby len nebola šla na ten koncert, keby len zostali v sále o niečo dlhšie, keby... Zuzana sa márne prehadzovala z jednej strany na druhú. Žiadne keby neexistovalo. Musí sa s tým zmieriť.“

Každá postava má svoj vlastný príbeh

Zuzana, asi rovnako ako každý, počas štyroch rokoch štúdia nachádza samu seba a po prekonaní všemožných prekážok (za viaceré je zodpovedná ona sama) sa rozhodne zobrať to, čo jej život ponúka. To by mohlo vyznieť ako odporúčanie pre všetkých (nielen) mladých, že žiadna kaša sa neje taká horúca, alebo že po každej búrke vyjde slnko. Treba len veriť.

Na autorke je sympatické, že odhaľuje aj „zákulisný“ pohľad, a to prácu učiteľov (ako stredoškolskej profesorke je toto prostredie dôverne známe). Oboznamuje nás s jednotlivými členmi zborovne a umožňuje nám nahliadať na nich ako na ľudí, dennodenne sa potýkajúcich nielen s problémami svojich rodín, ale aj s problémami svojich zverencov. Vyhýba sa pri tom stereotypom, že sú to ľudia, ktorí majú dva mesiace prázdnin a komu je lepšie ako im.

„...s nastupujúcou generáciou suverénnych ľudí bola naozaj ťažká práca. Starší a hlavne bezdetní kolegovia tvrdili, že dnešná mládež je zlá. Že sa nedá usmerniť a ak áno, tak jedine trestami. Riecka však vedela, že tlak okolia je niekedy väčší ako dobré zásady a predsavzatia v ich ešte sa formujúcom vnútri. Že sa s nimi treba veľa rozprávať, že treba mať trpezlivosť. Lenže kde vziať v dnešnom uponáhľanom svete čas na nejaké rozprávanie? To bola naozaj ťažká otázka.“

Príjemná spomienka na časy vrcholiace zelenou stužkou

Zaujímavé bolo tiež sledovať vzťah hlavnej hrdinky a jej rodičov. Zuzana aj napriek veku a tomu, čo stvára, na nás nebude pôsobiť ako hlúpe decko, čo nevie, čo chce, ale ako inteligentná mladá dáma, ktorá si za každých okolností chce poradiť a pomôcť sama. Dokáže si uvedomiť svoju chybu a zlyhanie a, samozrejme, aj znášať následky svojho konania. Jej rodičia sa na ňu dívajú ako na dospelú, preto jej nechávajú vo viacerých ohľadoch voľnosť, ona je tá, ktorá sa má rozhodnúť, ako so svojím životom ďalej naloží. Či ich sklame, alebo utvrdí ich dôveru v seba, to nebudem prezrádzať.

Kniha, hoci je prioritne určená „mladým dámam“, určite osloví aj tie, ktoré majú už dávnejšie „dsať“. Možno ako pripomienka toho, ako sa im samým študovalo, možno ako príjemná spomienka na časy vrcholiace zelenou stužkou alebo ako varovanie pre rodičov, keď sa rozhodnú karhať svoje dieťa za to, čo vyvádza. Túto noc nezaspím preto odporúčam mladým, no aj im rodičom. Autorkin štýl a ľahkosť čítania vám zaručí, že to nebude premárnený čas a ani vám nijakým spôsobom neuškodí.

Čítané 913 krát
Viac z tejto kategórie: « Takto som mohla žiť Hubertove ženy »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.