sobota, 30 apríl 2016 18:49

Prežila som svet

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Zoznámte sa s Elou, s tou, čo prežila. Prežila vojnu, svoju rodinu, hlad a samotu. Teraz však na ňu číhajú iné nástrahy, horšie ako zdevastovaný svet: zakázaná láska.

Ela ako jediná z rodiny prežila. Stratila matku, brata, otca a všetko, čo mala. Teraz žije na akomsi opustenom mieste. Svet je zničený, nemôže sa voľne pohybovať po rozbitých uliciach, pretože na každom kroku číhajú „čistí“ dohliadači, ktorí každého, koho nájdu, odvedú do akéhosi tábora. Okrem svojho psa nemá nikoho. Platí to len do chvíle, keď spozná dohliadača Alexa, ktorý jej z neznámych dôvodov niekoľkokrát zachráni život.

Ela sa zmieta medzi pochybnosťami a príťažlivosťou, ktorú začína k Alexovi cítiť.

Bude mu dôverovať? Alebo ostane aj naďalej sama?

„Mesto je pusté a smrdí beznádejou. Často mám pocit, že sa nemôžem ani poriadne nadýchnuť, aby som necítila všadeprítomnú smrť. Vidím jej tiene na lavičkách v parku, v oknách spustnutej školy, vo výkladoch obchodov alebo ako sa vznáša v rannom opare nad riekou.“

Prežila som svet je moja prvá kniha od Miroslavy Varáčkovej. Nie som veľký fanúšik slovenských novodobých spisovateľov a spisovateliek, doteraz ma žiadna kniha nedokázala zaujať. Tejto autorke som však dala šancu, pretože som na ňu počula zväčša chválu a pretože viem, že píše YA literatúru, ktorú ja v poslednej dobe naozaj môžem. A som rada, lebo ma skutočne potešila. Keďže je kniha napísaná slovenskou spisovateľkou, mala by nám aj mentalita postáv byť bližšia. Páčilo sa mi, že nevytvorila žiadnych nezraniteľných nadľudí, ale takých uveriteľných, akými by sme mohli byť aj my.

V knihe Prežila som svet sa odvíja typický dystopický príbeh, na ktorý sme zvyknutí: svet je zničený, ľudia sú rozdelení na dva tábory, dvaja mladí ľudia, ktorí by mali stáť proti sebe, ale srdcu nerozkážeš, takže stoja skôr vedľa seba... Problémy, nedôvera, boj so samým sebou, neistá budúcnosť. Práve preto však neváhajte a po tomto príbehu určite siahnite.

„Je vlastne jedno, kto vojnu vyvolal a za aké ideály sa bojuje. Záleží len na množstve preliatej krvi, na kvantách zmarených životov, na ostňoch, ktoré týrajú a učia nás preklínať život. Iba to vyráža prudko na povrch a zatieňuje pozadie. Nedokážem pochopiť podstatu vojny, keď som ešte nepochopila ani samu seba.“

Ela je po dlhom čase strávenom osamote plná temnoty, pochybností a strachu 

Dokonca aj po čase, hoci sa už zblížili, keď nastala krízová situácia, v Ele sa prejavila hlboko zakorenená nedôvera, ktorú nejde len tak vymazať šibnutím bazového prútika. Niekedy sa mi zdalo, že bola na Alexa až prehnane tvrdá, ja by som sa takto rozhodne nesprávala, ale ja som oveľa viac dôverčivá. Ale ktovie, čo by so mnou urobili roky samoty a strachu. Možno by som frajerovi tiež vynadala do svíň...

Alex je hrdina, akého poznáme a akého od dobrej YA knihy čakáme: je silný, dobrý, vie, čo by bolo najlepšie urobiť, chce sa o svoju partnerku postarať a je trpezlivý. Vytrváva vo svojom snažení, aj keď ho ona pošle dočerta. Nezaneviera na ňu ani v ťažkých chvíľach, v prípade problémov je pevný ako skala. Čaká na vhodný okamih, aby mohol zasiahnuť a nevystaviť nebezpečenstvu nielen Elu, ale ani seba. A je pekný. A ešte vie, čo žene povedať.

„Si môj úsvit. Moje brieždenie. Všetko, čo pretína tú otrasnú tmu každodennosti a sivosti dnešných dní.“

Varáčková vie pekne stupňovať dej. Na začiatku nevieme nič. Čo sa stalo so svetom, prečo po vonku behajú čistí a chytajú tých ostatných, v čom sú tí ostatní horší, kam ich odvádzajú a čo tam s nimi robia? Postupom času z jej spomienok zisťujeme, že vypukla akási vojna, ktorá zničila svet. Že na Zemi existuje len pár miest, ktoré nie sú nejako kontaminované. Že ľudia sa delia na čistých a akosi geneticky upravených a že Ela nie je zas tak sama, ako si myslela. Autorka sa nechala inšpirovať druhou svetovou vojnou, holokaustom, koncentračnými tábormi a podobne, preto je tento príbeh ľahko predstaviteľný. O druhej svetovej totiž máme množstvo informácií, vieme, že je to možné. Túto knihu preto čítame s neveriacky krútiacou hlavou, ako sa to mohlo stať znova.

Jazyk a štýl, akým píše autorka, je veľmi čítavý

Kniha obsahuje veľa opisov, myšlienok a slovných obratov. Prvá časť knihy je venovaná skôr myšlienkam hlavnej hrdinky, v tej druhej časti sa konečne dostávame k nejakej akcii. Zisťujeme množstvo nových informácií, musíme sa vysporiadať s nepríjemnými situáciami, naplno prežívame lásku medzi Elou a Alexom. A fandíme im. Veľmi. Lebo v takom bezútešnom svete stretnúť veľkú lásku a ešte k tomu zakázanú, keď máte o dôvod viac sa skrývať, to je na nezaplatenie.

Než som začala túto knihu čítať, mala som obavy, že príbeh bude napísaný veľmi chladne, sucho, bez emócii, alebo že väčšinu strán zaplní priama reč bez väčšieho zmyslu, tak ako som to už veľakrát pri slovenských autoroch zažila. Tu je to však iné. Autorka sa nebojí opisov hrôz, niektoré situácie boli fakt silné, opisy naturalistické, nechýbala ani troška erotiky. Jediné, s čím som mala problém, bol záver knihy. Dej sa zrazu neprimerane nahustil, všetko to pôsobilo trochu uponáhľane, ako keby už bolo treba končiť, tak to všetko dajme do pár posledných kapitol. Celkový zážitok z knihy to našťastie veľmi nepokazilo, len mi to neostalo v mysli tak dlho, ako to býva u iných kníh.

Miroslava Varáčková môže smelo konkurovať svojim zahraničným kolegom, pretože jej príbeh sa určite v dystopickom svete nestratí. Knihu odporúčam všetkým tým, ktorí sa vyžívajú v zakázanej láske a tým, ktorí sa na svete cítia osamelí.

Čítané 993 krát
Viac z tejto kategórie: « Zvodcove tajomstvá Zbohom, klamstvá »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.