streda, 13 apríl 2016 20:00

Keď som ťa stretla

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Súčasná doba si žiada človeka, ktorý sa jej ľahko prispôsobí. Človeka rýchleho, uponáhľaného, podliehajúceho stereotypu, človeka, čo nemá čas na seba, na svoju rodinu ani priateľov. Možno mu to tak vyhovuje, možno len jednoducho nemá na výber.

Jasmine v sebe zosobňuje všetko, čo zahŕňa pojem workoholik. Rozlietaná, kreatívna, puntičkárska, robí všetko, čo vie, aj to, čo nevie. Prácu vníma ako poslanie, predstavuje pre ňu všetko. A k šťastiu nepotrebuje nič iné. Iste, žije aj „normálny“ život – príležitostný vzťah, občasná káva s kamarátkami, pravidelné stretnutia so sestrou, i tie nepríjemné s otcom, pretože sa nevedia naladiť na jednu vlnu.

Ako blesk z jasného neba však príde správa o Jasmininej výpovedi s podmienkou ročného plateného voľna. Poviete si, super, kto by nechcel byť rok doma, nechodiť do práce a ešte za túto nečinnosť dostávať aj plat? Pre Jasmine je táto správa hotovou pohromou. Z ničoho nič je nútená spomaliť a nerobiť nič. Aspoň nič, čo považuje za zmysluplnú prácu.

Rozlietaná, kreatívna, puntičkárska workoholička.

Nebola by to však Jasmine, keby si nenašla niečo, čo by jej čakanie na november, kedy jej vyprší nútené voľno, zrýchlilo alebo aj spríjemnilo. Tou prvou vecou je pozorovanie nočných alkoholických excesov jej suseda Matta, populárneho, no do istej miery kontroverzného rozhlasového moderátora. Jasmine Matta už niekoľko rokov neznáša, ale zároveň ho aj ľutuje, keď vidí, že jeho manželke napokon pohár trpezlivosti pretiekol a spolu s deťmi Matta opustila. Druhým zmyslom jej momentálnej existencie je jej záhrada. Pripodobňuje ju k sebe a k svojmu vlastnému životu. A tak, ako sa postupom ročných období mení záhradka, mení sa aj samotná Jasmine.

„Tento rok som stratila kontrolu nad svojím životom, preto som sa sústredila na záhradu. Myslela som, že si tým posilním vôľu. Dokázala mi, že to tak nejde. Nič sa nepodriadi našej vôli. Zanedbala som záhradu a dovolila, aby ju to zničilo. Presne to som urobila aj sama sebe.“

Ceceliu Ahern, známu autorku bestsellerov ako P. S. Milujem ťa alebo S láskou Rosie, netreba nijako zvlášť predstavovať. Pre mňa však bol román Keď som ťa stretla prvým, čo som od nej čítala. Premohla ma zvedavosť, chcela som vedieť, čo je na jej románoch také skvelé. No a našla som hneď pár vecí.

V popredí nevystupuje milenecká láska, ale priateľstvo so všetkými úskaliami.

Ako prvé ma potešil fakt, že ide o príjemné, nerušené čítanie. Žiadne ploché dialógy, neuveriteľné zázraky, láska až za hrob a podobne. Miesto toho sa pripravte na sviežu romantiku, kde však v popredí nevystupuje milenecká láska, ale iný, o to však (podľa mňa) ušľachtilejší vzťah – priateľstvo so všetkými jeho úskaliami. Jasmine počas roka nedobrovoľnej pracovnej pauzy nenachádza len samu seba, ale aj verného (i keď trochu nevšedného) priateľa, na ktorého sa môže spoľahnúť v dobrom i v zlom.

Ďalším, čím ma zaujala, je forma, akou Cecelia Ahern svoj román napísala. Jednotlivé kapitoly sú totiž rozdelené do štyroch častí – štyroch ročných období. Každé obdobie so sebou prináša niečo iné a podľa toho sa mení aj samotný príbeh. Autorka mieša dva štýly – priamu reč vyjadrujúcu aktuálne dianie a potom oveľa zaujímavejšiu, akúsi „listovú formu písania“, kde sa hlavná postava prihovára Mattovi, opisuje mu, čo zažili, čo povedal, kedy si ho prvýkrát všimla, aké mala pri tom pocity a podobne. Na jednej strane sa prihovára jemu, na druhej čitateľom.

„,Každý chlap, s ktorým som bola, ma nechal. Vedel si to?´
,Nie, nevedel.´ Zasa sa tváriš pobavene. ,Aj keď nemôžem povedať, že by ma to prekvapilo,´ dodáš sarkasticky, ale opatrne.
,Lebo život so mnou je ťažký,´ poviem na tvoj údiv.
,Prečo ťažký?´
,Lebo všetko chcem urobiť po svojom. Nemám rada chyby.´
,Bože, nechcela by si žiť ani so mnou.´
,Máš pravdu. Nechcela.´“

Vedieť, že okrem jedenia nič nemusíte robiť – je ubíjajúce.

Je zaujímavé sledovať Jasminine myšlienkové pochody. Ako začína pochybovať sama o sebe, cíti sa bezcenná a svoje sebavedomie považuje za zruinované. Snaží sa nepodliehať panike z toho, že jej vzali rutinu, ktorú ona natoľko potrebuje. Prišla o pravidlá, nemá pred sebou žiadny cieľ, nudí sa. Vie, že okrem jedenia nič nemusí – a to ju ubíja natoľko, až chce samu seba za každú cenu presvedčiť, že nie je neviditeľná, znudená, ani bezcenná, ale práve naopak – slobodná. To presviedčanie jej však ide ťažie, než si myslí.

Keď som ťa stretla je vtipným románom o bežných veciach v živote. O susedských vzťahoch, o nečakanej láske, o priateľstve, ktoré sa naozaj dá nájsť aj na mieste, kde by sme ho najmenej čakali. Je však aj o sile sesterského puta, uvedomení si samého seba a priznaní si, že človek naozaj nie je tvor bezchybný a neomylný. Ak máte chuť prečítať si nejakú romantiku bez zbytočnej patetickosti, umelých dialógov, plochých postáv a bez všadeprítomného „erotického iskrenia“ – Keď som ťa stretla je jednoznačne dobrou voľbou.

Čítané 756 krát
Viac z tejto kategórie: « Až do konca AFTER sľub »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.