pondelok, 01 február 2016 15:08

Rockové tango

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Každá tínedžerská generácia je istým spôsobom poznačená svojimi hudobnými idolmi. Tú moju svojho času predstavovali dnes už (hlavne súčasným násťročným) takmer neznámi Kelly Family, Spice girls či Backstreet boys. Hoci som ich plagátmi nemala oblepenú izbu, verím tomu, že som bola jednou z mála.

Svoj veľký idol má aj hlavná postava románu slovenskej autorky Moniky Wurm. Sunshine Lawsonová, zdravotná sestra a učiteľka spoločenských tancov v jednom, má jeden veľký sen. A jednu veľkú lásku. Osamostatnila sa od mamy a odišla pracovať do Londýna. Hoci už dávno nemá trinásť ani osemnásť, od svojho detstva je posadnutá rockovou skupinou Inflamed Angels, najmä jej frontmanom Damienom Shaneom. Čo sa nám môže javiť ako naivné snívanie dospelej ženy, ktorá nikdy nevyrástla zo svojho dievčenského zaľúbenia, sa mení v momente, keď zo svojej posadnutosti rockovou hviezdou krutým spôsobom vytriezvie.

Sunshine zhodou náhod dostáva miesto opatrovateľky muža po ťažkej nehode, ktorým nakoniec nie je nikto iný, ako jej veľká láska a zároveň muž, ktorý je zničil život. Dokáže sa Sunshine odosobniť a zaprieť v sebe zranenú ženu? Zvíťazí profesionalita nad citmi? Naučí zarytého odporcu lásky a vzťahov milovať?

Aj celebrita je len človek so svojimi starosťami a radosťami.

Autorka nám prostredníctvom Damiena a jeho skupiny predstavuje odvrátenú tvár popularity; poznanie, na ktoré často zabúdame – aj celebrita je len človek so svojimi starosťami a radosťami, tiež sa musí vyrovnávať s nepríjemnosťami, podobne ako my rieši svoje problémy a nie vždy sú nevyhnutne malicherné. Zaoberá sa aj mierou odpustenia, skúma, ako sa človek dokáže zmeniť a prehodnotiť svoje priority; že nič nie je zadarmo a keď človek získa to, po čom veľmi túži, poľahky sa môže stať, že iné, možno oveľa vzácnejšie stratí a nie vždy to môže znamenať len stratu ideálov (napr. v prípade Sunshine).

„,Tu máš! Na pamiatku! Aby si na mňa nezabudla!´ povedal sarkasticky.
Damien sa natiahol za svojím tielkom a hodil ho po mne. Nepovedala som ani slovo, keď pristálo na mojej hrudi. Sotva som si zapla nohavice, niekto sa začal dobíjať do miestnosti. Triasli sa mi kolená a pálilo ma lono. Ticho som plakala.“

Cudzokrajný a exotický motív je jeden z ťažiskových bodov románu.

Rockovom tangu sa snúbi vášeň s drsnosťou a aj našu dvojicu môžeme charakterizovať ako spojenie rocku a tanga. Hlavnú predstaviteľku môžeme s pokojným svedomím označiť tak trochu stereotypne za nevinné jahniatko, pričom Damien vystupuje ako skrz naskrz skazený a zvrhlý rocker, onen zlý vlk, ktorého obeťou sa Sunshine má stať. Sunshine môže na čitateľky pôsobiť dojmom naivného dievčatka najmä kvôli jej správaniu prevažne v prvej tretine románu. Preto pre mňa boli uveriteľnejšie a do istej miery aj sympatickejšie spracované vedľajšie ženské postavy ako Sunshinina najlepšia priateľka alebo Damienova bývalá partnerka. Hlavná ženská predstaviteľka vzhľadom na svoj vek a prežité otrasy často reaguje neprimerane. Autorka sa nám ju snaží vykresliť ako také zlatíčko, mne to však v prevažnej miere prekážalo, čo môže prameniť z toho, že na takých anjelov veľmi neverím.

Z toho vyplýva aj istá prvoplánovosť zo strany autorky či už sa to týka príbehu, zápletky, alebo jej vyvrcholenia. Aj v Rockovom tangu nám Monika Wurm hrá na city (niekedy príjemne, inokedy už menej príjemne), no vzhľadom na žáner a smer, akým sa dej uberá, je to úplne v poriadku, a teda sa s tým čitateľ poľahky stotožní.

Dej speje ku koncu, ktorý nás v najhoršom prípade zrazí na kolená.

Monika Wurm opäť stavila na cudzokrajný a exotický motív, čo jej rovnako aj v tomto prípade jednoznačne vyšlo. Nebojím sa tvrdiť, že ide o jeden z ťažiskových bodov celého románu, preto je Rockové tango prijateľné aj pre tých čitateľov, ktorí podobné romány zďaleka obchádzajú. Pre mňa sú kapitoly z Maroka (spevákovho rodiska) jednoznačne najatraktívnejšou časťou knihy. Preto autorke nemožno uprieť jednoznačný talent opísať miesta, tradície a zvyky, resp. každodennosti, a to prevažne také, ktoré poznáme len z rôznych magazínov. Píše o nich tak pútavo, že čitateľ jej musí veriť každé jedno slovo, aj keby si dovolila len fabulovať.

„,Som zmaľovaná ako na maškarný bál,´ šepla som naklonená k uchu môjho spoločníka.
,To je zase iba tradícia. Nevesta musí byť najkrajšia a najvýraznejšia,´ poznamenal Damien a jedným dychom pokračoval: ,keby si mala zažiť pravú marockú svadbu, tak by trvala aj sedem dní. Čakal by ťa mliečny kúpeľ a beberiska – hennová slávnosť, ktorá by sa konala deň pred svadbou a mnoho iných tradícií. Jedna z najobľúbenejších je tá s výmenou odevu. Nevesty počas obradu vystriedajú svoje šaty za iné i niekoľkokrát,´ oboznamoval ma Damien s pompéznosťou ich tradícií.“

Vôbec nepochybujem, že notorickí romantici budú týmto čarovným príbehom s orientálnym nádychom uchvátení. Tento pocit im nezničí ani poznanie, že autorka sa v románe s dejom pohrala tak, že speje ku koncu, ktorý nás v tom horšom prípade zrazí na kolená.

Čítané 1459 krát
Viac z tejto kategórie: « Štyri sestry Zlodeji labutí »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.