pondelok, 28 december 2015 13:56

Rozbitá

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Keď sa nám celý náš svet, ktorý si pomaly, horko-ťažko budujeme, vyšmykne z rúk a roztriešti sa na maličké kúsky, máme niekoľko možností. Snažiť sa poskladať tie malé kúsočky opäť dohromady, pokúsiť sa vytvoriť z nich niečo lepšie či ich surovo zmiesť do koša. Alebo jednoducho ležať rozbitá a ľutovať sa.

Z fleku viem vymenovať minimálne desať vecí, ktorými som mohla niekoľko hodín, venúc sa tejto knihe, využiť rozumnejšie. Zato však neviem povedať ani jeden dôvod, prečo som si ju vybrala. Teda, nechápte ma zle – po knihe Rozbitá som siahla dobrovoľne a sama. Asi som sa cítila nejakým spôsobom rozbitá, alebo som si len chcela prečítať niečo, pri čom vypnem (mala by som tento dôvod brať do úvahy menej často, zvyčajne sa to totiž ukáže ako zlé rozhodnutie) a zapáčil sa mi názov... Každopádne, spätne nedokážem pochopiť, že ma neodradil jej podtitul (alebo ako to nazvať): „Niekedy ani nevieme, že vstupujeme do tej istej rieky. Aj keď s iným mužom.“ Chudák Herakleitos z Efezu sa možno v hrobe obracia, keď vidí, ako často a nezmyselne sa jeho filozofia dezinterpretuje...

Jej rozprávanie bude mať pachuť neustáleho ľutovania sa.

Ale späť ku knihe. Autorka už od prvej strany prezrádza, akým smerom sa bude príbeh uberať: najväčším problémom hlavnej hrdinky budú ako inak, chlapi, a celé jej rozprávanie bude mať pachuť neustáleho ľutovania sa. Vilma nás postupne prevádza svojím životom, v ktorom utŕžila nejednu ranu. Vyrastala bez otca, manželstvo, do ktorého vhupla rovnými nohami vo veľmi mladom veku sa skončilo neslávne, a keď sa rozhodne chlapov viac nevidieť... No, viete si to predstaviť, do jej života vstupuje niekto špeciálny. Ale ženatý. Po dlhom otáľaní Vilma podľahne, čo sa však ukáže ako najväčšia chyba jej života.

„Na začiatku takéhoto príbehu je hrdinka nadupaná endorfínmi, červenolíca, zaľúbená, verí a dúfa, že ju stretlo šťastie a život sa zmení na plavbu nebesami na tom najkrajšom obláčiku. Spočiatku to tak skutočne vyzerá, ale deň po dni si začne všímať, že ružový obláčik istoty má kde-tu dierky, tie rastú a napokon je na franforce a ona balansuje, aby sa na ňom vôbec udržala. Ja som asi špeciálny prípad. Život som si posrala naozaj exkluzívnym spôsobom.“

Chlapi prichádzajú a odchádzajú, no najlepšia kamarátka stále ostáva.

Nemyslite si, že predbieham a prezrádzam viac, ako by bolo vhodné. Autorka prostredníctvom hlavnej postavy to totiž robí neustále. Upozorňuje, že príde niečo ešte horšie, aký omyl bol to, čo práve spravila, že si ešte neuvedomovala, čo príde... Udržiava tak síce čitateľa v napätí, no na druhej strane to miestami vyznieva trochu otravne.

V príbehu sa strieda rozprávanie Vilmy a Niny – jej najlepšej kamarátky už od detstva. Každá o tom, čo sa dialo, rozpráva zo svojho uhla pohľadu. Najmä pri čítaní prvej polovice knihy som sa však nemohla ubrániť pocitu, že v tomto prípade to je zbytočné. Nina síce príbeh podávala zo svojho hľadiska, ako to videla ona, ničím ho však neobohacovala, často šlo o prerozprávanie toho, čo už odznelo a príbeh to nijak neposúvalo dopredu. Nemožno však povedať, že by úloha Niny v celom príbehu bola zbytočnou. Stála totiž pri Vilme pri všetkých jej víťazstvách, ale aj pádoch a usilovala sa jej pomáhať, ako len mohla. Tou najväčšou pomocou však pre Vilmu bolo jej priateľstvo. Také silné ako len ženské priateľstvo môže byť. Ako hovorí autorka, chlapi prichádzajú a odchádzajú, no najlepšia kamarátka stále ostáva. Preto si treba ceniť tých, ktorí pri nás stoja celý život a nebrať ich ako samozrejmosť, lebo práve oni nás vedia často prinútiť vstať, keď máme chuť ležať rozbití na zemi a už nikdy nevstať.

„Moralizovanie som si odpustila. Veď kto som, aby som viedla reči o tom, ako sa to nepatrí? Koľkí našli pravú lásku až na druhý, či nebodaj tretí pokus? Pre koľkých bol takýto – spočiatku úlet – vyslobodením a začiatkom skutočného života? Naozaj som sa na to dívala takto a verila, že to nie sú len moje želania. Vilma žiarila spokojnosťou, a to mi stačilo.“

Stále verím, že kvalitná ženská literatúra môže byť niečím inšpirujúca.

Rozbitá ma nijak zvlášť nezaujala. Bohužiaľ, ak by som knihu mala ohodnotiť, ide o podpriemer. Jej obsah ani spracovanie mi neponúkli nič, čo by som už predtým nečítala, alebo čo by ju v rade ostatných podobných diel odlíšilo. Autorka odkazuje na silu ženského priateľstva a radí, že ak máme z chlapa zlý pocit už hneď na začiatku, treba radšej cúvnuť čím skôr, lebo inak sa to môže skončiť katastrofou. Toto všetko nájdete už na prebale a nemusíte si prečítať aj zvyšok...

Nerada bývam len kritická, a preto si vždy prečítam aj názory iných čitateľov. A naozaj, nájde sa viacero čitateliek, ktoré knihu veľmi odporúčajú. Nuž, nejdem teda generalizovať a knihu zatracovať. Ak máte rady príbehy zo života o obyčajných ženách, možno vás práve Rozbitá zaujme. Ja však stále verím, že kvalitná ženská literatúra o obyčajných ženách a ich problémoch môže byť napríklad aj niečím inšpirujúca. A v tomto prípade som to tak necítila.

Čítané 758 krát
Viac z tejto kategórie: « Šťastná žena Čierna vdova »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.