štvrtok, 03 december 2015 19:32

Nech sneží

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Či je december, február alebo jún, nikdy nie je neskoro, alebo príliš skoro prečítať si niečo snehové, vianočné a zázračné. Nech sneží prináša tri uzimené a ľúbostné príbehy...

Je tu najväčšia snehová búrka za posledných päťdesiat rokov. Prihnala sa bez opýtania a komplikuje ľuďom život tesne pred a aj počas najkrajších sviatkov v roku. Každý chce byť doma pri rodine, no nie vždy je život nalinkovaný podľa predstáv. Niekto uviazne vo vlaku cestou k starej mame, lebo rodičov má v base, iný ostáva sám doma, lebo rodičia na oplátku uviazli na konferencii v inom meste. Na druhej strane, niekto má rodinu pekne pri krbe, no chýba mu láska, má zranené srdce a život sa mu komplikuje viac, než je príjemné.

„Teraz už kričal, lebo sneh tlmil zvuky a Džej Pího hlas mi pripadal ako jediný zvuk na svete. ,Chcete počuť viac? Mám aj viac. Dáma a pán, keď moji rodičia odchádzali z Kórey len s tým, čo mali na sebe a so značným bohatstvom, ktoré zhromaždili v lodiarenskom priemysle, mali svoj sen. Snívali o tom, že uprostred zasnežených hôr Severnej Karolíny jedného ich syna pripraví o panictvo roztlieskavačka na dámskych toaletách vo Waffle House, kúsok od diaľnice. Moji rodičia obetovali naozaj veľa, aby sa im splnil tento sen!´“

Hrdinovia sa v príbehoch „navštevujú".

Nech sneží: Tri uzimené ľúbostné príbehy sú tri samostatné príbehy. Každý má svoj dej, svoj vrchol a uzavretý koniec. No sú to aj tri pohľady ľudí, ktorí sa reálne môžu stretnúť. Prostredie je totiž zasadené do jedného mesta v Severnej Karolíne. A hrdinovia sa v príbehoch „navštevujú": hlavná postava jedného príbehu sa ocitá vo vedľajšej úlohe v druhom príbehu. Výborný nápad!

Nech sneží!

Má v sebe všetko, čo vás poteší. Napätie, ale také to milé, ktoré pramení z nedočkavosti a zvláštne krásnych pocitov pri zamilovanosti. Tiež má v sebe boj (aj keď najmä boj sám so sebou), je to kniha vtipná, poučná a ani jeden z troch príbehov, ktoré ukrýva, nebudete čítať dlho. A keď sú to vianočné rozprávky z pera držiteľa Printzovej literárnej ceny a dvoch dobre predávaných autoriek, ktoré vedia ako na ženy v každom veku, výsledok musí byť jasný: samé pozitíva od vrchu až po spodok!

Dokopy vytvárajú krásnu symbiózu, akú môže vytvoriť len život.

Alebo nie?

Všetci autori zvládli svoju úlohu naozaj dobre. Vytvorili tri samostatné príbehy, ktoré dokopy vytvárajú krásnu symbiózu, akú môže vytvoriť len život. Ak by sme hodnotili príbehy samostatne, musela by som povedať, že od časti, ktorú písal John Green som čakala omnoho viac. Od začiatku bolo totiž jasné, ako sa to celé skončí. A neuveríte, skončilo sa to tak. Človek by bol za normálnych okolností z toho celkom znechutený, ale mne to absolútne neprekážalo. Ten jeho štýl, to putovanie, neobyčajné veci, na ktoré si poviete: toto sa mi nikdy nemôže stať! a Greenov humor, v každej knihe rovnaký, no predsa zakaždým iný, to všetko mi pomohlo dostať sa na koniec. Na koniec, ktorý prišiel skôr, ako som očakávala. Tým nechcem povedať, že to bol krátky príbeh, iba to, že po počiatočnom skeptickom nadvihnutí obočia som vôbec nevnímala, že prečítaných strán expresne pribúda.

„,Stuart je v tomto smere geniálny,´ vyhlásila Debbie.
,V ktorom smere?´
,Ach, vždy nájde všetko online.´
Debbie patrila medzi rodičov, ktorí nechápu, že na používanie internetu nemusí byť človek génius a že všetci nájdeme čokoľvek online. Ale nepovedala som to, lebo nechcem, aby si ľudia mysleli, že im niečo ušlo, aj keď to tak bolo.“

Mimochodom, hneď prvý príbeh bol skutočne super. Naozaj som ostala nadšená už po niekoľkých stranách. A pribúdajúce vety to len podčiarkovali. Rovnako aj záver, ktorý nebol len posledným príbehom, ale dovolil všetkým trom príbehom splynúť v jeden a preto som poslednú stránku odprevadila s úsmevom.

Nie je to žiadna psychodráma, nie je to ani neobyčajne silný príbeh o láske, sú to tie veci, ktoré sa nám môžu stať a o ktorých určite pod perinou aj snívate. Jasné, že isté miesta som sprevádzala s komentárom: no toto sa môže stať len v Amerike, ale zase, povedzme si otvorene, autori nepísali knihu s cieľom pozvať sa do domu k slovenskému knihomoľovi.

Nemusím vedieť, že hlavná hrdinka používa Firefox...

Jediné, z čoho som bola mierne namrzená, boli neustále reklamy. Čo im za to platili, aby stále spomínali Apple, Starbucks a Duke and Duches? Naozaj, všade samá komercia. Možno sa to teraz tak robí, možno to má urobiť príbeh dostupnejším, viac zasadeným do tejto konzumnej spoločnosti, no na môj vkus toho bolo dosť. Okej, aj keď ten Starbucks mi až tak neprekážal, to malo svoju logiku. Ale keby autori ubrali z ostatných, nikomu by to neukrojilo z čitateľského zážitku. Chápete, nemusím vedieť, že hlavná hrdinka používa Firefox...

„Otvorila som laptop a klikla som na Firefox. Prešla som rovno na Hotmail a otvorila som ten zahanbujúci mail. Žalúdok mi skrúcalo. Mocha lattes? stálo v predmete.“

Oddychovka so šmrncom

Nie je to kniha, ktorú prečítate iba raz a zároveň ju budete ďalej odporúčať ľuďom, ktorí si chcú prečítať niečo vtipné, ale nie prízemné, niečo plné lásky, ale nechcú grcať srdiečka a niečo zasadené do prostredia, ktoré bude reálne a nie abstraktné ako snehové vločky v lete.

Čítané 1753 krát
Viac z tejto kategórie: « Jeden a pol ženy Nech sneží »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.