streda, 25 november 2015 14:28

Tajnostkár

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Hovorí sa, že láska je slepá, ale v tejto knihe sa zaslepenosť posúva na vyšší level. Dokedy sa Aňa vydrží hrať vo svojej bubline na to, že je všetko v poriadku? Dovtedy, kým tá bublina nepraskne...


Už ste niekedy mali chuť nakopať hlavnú postavu do zadku za jej správanie či rozhodnutia? Ak ešte nie, garantujem vám, že v tomto príbehu budete mať chuť hlavnú hrdinku minimálne nakopať, udrieť lopatou po hlave a zopakovať to aspoň dvakrát. Hlavnou postavou príbehu je mladá redaktorka Aňa. Ako jedna z mnohých sa ocitá vo vzťahu so ženatým mužom. Nikto nesmie o nich vedieť, nikto ich nemôže spolu vidieť a stretávajú sa len sporadicky (keď chce on), no napriek tomu si o ňom myslí, že je úžasný. Nevadí, že má doma dve malé deti a manželku, všetko s ním je také neuveriteľne krásne (na tú chvíľu, keď si na ňu konečne nájde čas).

Po každej prečítanej stránke som mala na jazyku iba jedinú vetu: Zobuď sa, dievča! Jej milovaný Mik ju zo začiatku obháňal ako pes svoju kostičku, zatiaľ čo Aňa sveto-svete vyhlasovala, že jeho milenkou nebude.

Stretávajú sa len sporadicky (keď chce on).

Napriek tomuto faktu ju neprestal vyhľadávať. Kávičky a večere boli čoraz častejšie a keďže stále platí, že trpezlivosť ruže prináša, Mik bol ten najtrpezlivejší a dočkal sa. Začali sa stretávať intenzívnejšie, a hoci si Aňa zakázala zamilovať sa do neho, stalo sa to. Postavila si Mika na piedestál, bol pre ňu celým vesmírom a ich vzťahu venovala všetko. Nahovárala si, že on to cíti rovnako, a to aj napriek tomu, že na jej ,milujem ťa´ dostala vždy odpoveď: Maj sa, kočka.

Myslím si, že už vtedy musela podvedome cítiť, že je niečo zle a takto to nemá vyzerať. Mik nie je klasický typ sukničkára, akého by ste očakávali. Je až prehnane tajnostkársky a chladný. Rozpráva iba sám o sebe a nezaujíma sa o pocity iných. Iní ženatí muži svojim milenkám kupujú drahé dary a sľubujú im modré z neba, ale Mik tej svojej nič nekupuje, ani jej nič nesľubuje. Dokonca pred ňou hovorí o svojej manželke a o deťoch. O tom, že by ju chcel niekedy opustiť a ostať s Aňou, sa mu ani nesnívalo.

Mik nie je klasický typ sukničkára, akého by ste očakávali.

O čo tomu chlapovi vlastne ide? Pri jeho monológoch som mala niekedy naozaj otvorené ústa a nechápala som, ako také niečo môže vypustiť z úst. Ubližoval Ane svojimi slovami a nevnímal jej reakciu. Keď tak nad tým rozmýšľam, v tejto dvojici sú divní obaja. Aňa prežíva len z jedného dňa na druhý, pracuje ako robot a žije len pre chvíle, kedy sa jej Mik konečne ozve. Čaká a cíti sa hrozne, trpí, a spoločnosť jej robí iba mobil, ktorý ma stále po ruke. Veď čo ak by sa pánovi konečne uráčilo zavolať či napísať. Keď sa po dlhých dňoch samoty dočká jeho tridsať-sekundového telefonátu, celý svet akoby zmizol a ona zabúda, že posledné dni strávila ako chodiaca múmia, ktorá hypnotizovala telefón. Odrazu je pre ňu všetko opäť krásne, celý svet zružovel a jej vôbec neprekáža, že existuje iba pre tento krátky moment.

„Hypnotizovanie mobilu nezaberá, mlčí. Ticho v jeho podaní znamená negatívne správy. Nie! Nechcem si takúto možnosť vôbec pripúšťať."

Úprimne, kto by chcel byť vo vzťahu, do ktorého jeden dáva všetko a ten druhý menej ako nič? Nikto. On vie, že ona ho miluje, urobila by pre neho všetko a patrične to využíva. Dokonca nechodí on za ňou, iba jej nadiktuje adresu a miesto, kde sa bude nachádzať z pracovných dôvodov a zavelí, aby prišla za ním.

Kto by chcel byť vo vzťahu, do ktorého jeden dáva všetko a ten druhý menej ako nič?

Keď s niekým chcete byť, tak si to zariadite, nech sa deje čokoľvek, ale aby žena jazdila cez pol republiky do iného štátu len pre pár hodín strávených v jeho spoločnosti? O zamilovanej žene sa hovorí, že je schopná čohokoľvek a ja som pri tejto knihe pochopila, že čohokoľvek sa myslí doslova. Pri čítaní som nevedela, či sa smiať, alebo plakať nad naivitou hlavnej hrdinky. Občas sa stalo, že som v texte zazrela svetlo na konci tunela, keď si Aňa stále častejšie začala klásť otázku, či jej Mik za to stojí, ale nakoniec vždy našla spôsob, ako jeho správanie ospravedlniť.

„,Ty Aňa, prosím ťa, nepoužívaj tie spoločné zámená, ako náš hotel, naše auto... Dávaj si na to pozor,´ vypadne z neho neočakávane. Pozriem sa naňho, či to myslí vážne. Očividne myslí, ani náznak humoru. Mať o päť rokov menej, vrazím mu facku."

Keď budete čítať tento príbeh, možno vynesiete nad Aňou jednoznačný rozsudok - hlúpa a naivná. Nikto vám to nebude mať za zlé, lebo ja som jej dala rovnaké prívlastky. No teraz, keď sa nad tým spätne zamyslím, je mi jej ľúto, pretože ona nie je hlúpa. Je to vzdelaná, úspešná žena, ktorá len jednoducho stretla nesprávneho muža a ja verím, že autorka chcela, aby sme práve toto pochopili. Občas tak veľmi túžime po láske a po tom, aby sme boli milovaní, že dokážeme zatvárať oči pred tým, čo nefunguje. Otvorí Aňa tie svoje aj napriek tomu, že to znamená bolesť väčšiu, ako dokáže zniesť? 

Čítané 858 krát

Najnovšie od Štefánia Sokolská

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.