streda, 23 september 2015 19:25

Šťastie prišlo v sobotu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Viete, v ktorý deň k vám zavíta šťastie? Príde v pondelok, v strede týždňa alebo sa ohlási cez víkend? A nie je to koniec-koncov úplne jedno? Dôležité je, aby vôbec prišlo... Ak má ale prísť v sobotu, tak nech je tých sobôt čo najviac.

Rozpovedať dejovú líniu knihy Sylvie Bystričanovej – Šťastie prišlo v sobotu  nie je vôbec jednoduché. Asi závisí od samotného čitateľa, ako sa na knihu díva a čo si z nej odnesie. Príbeh nie je až taký podstatný. To, čo vás v tejto knižke očarí, sú hodnotné myšlienky takmer na každej strane. Preto vám radím vziať si farebné lepiace lístočky a postupne si ich označovať. Nebudete sa vedieť zastaviť.

Tento jednoduchý a pritom pozoruhodný román som začala čítať vediac, že ide o voľné pokračovanie autorkinho debutu – Každý deň má niekto narodeniny. Zo začiatku som bola skeptická, keďže som nevedela, o čom prvotina je a aký bude mať táto moja nevedomosť vplyv na čítanie jej pokračovania. Neviem, čo Nina, hlavná predstaviteľka románu, riešila predtým, aké mala problémy, aké vzťahy s ľuďmi. V tomto románe nás autorka usádza vedľa Niny do lietadla – smer Srí Lanka. Netušíme, či ide o jej služobnú cestu, alebo sa rozhodne z pohľadu cestovateľky spoznať panenskú krásu tohto ostrova v Indickom oceáne. Neskôr sa dozvedáme, že dôvod jej cesty je menej prozaický, snaží sa len ďaleko od domova nájsť duševnú rovnováhu, vypnúť a sústrediť sa len na tie pekné veci v jej živote.

Ďaleko od domova túži nájsť stratenú duševnú rovnováhu.

Nina odchádza domov uzmierená, s čistým telom a čistou dušou. Zmenila nazeranie na svoj vlastný život, pokúša sa žiť pre danú chvíľu, aby sa už nemusela vracať do minulosti alebo sa obávať budúcnosti. Prijíma všetky osoby vo svojom živote, všetky situácie, ktoré ju obklopujú také, aké v skutočnosti sú. Nebojí sa zmien, lebo vie, že ak bude zmeny odmietať, tie vzápätí zmenia ju samotnú.

„Život si vždy nájde spôsob, aby nás naučil tomu, čo odmietame, ignorujeme, respektíve sme nepovažovali za podstatné. Dôležitý prvok v tomto procese je moment prekvapenia.“

Každá postava očakáva od života niečo iné, hovorí a prežíva vlastný príbeh.

Nina je už na prvý pohľad sympatickou a zaujímavou osôbkou. Vždy, keď má voľnú chvíľu, trávi ju predčítavaním kníh doktorovi Guttmanovi, advokátovi, čo hradil celý jej pobyt na Srí Lanke. A práve na jeho popud si vo svojej čajovni vyhradí deň, resp. večer, kedy bude čítať hosťom z vopred vybraných kníh, diskutovať o nich, až tieto diskusie voľne prejdú do rozhovorov o bežných ľudských radostiach a starostiach. Aj napriek týmto príjemným častiam som sa nemohla ubrániť zmiešaným pocitom, najmä čo sa týkalo samotnej Niny. Jej postava mi prišla niekedy až neuveriteľná, hlavne pre jej večný optimizmus, sršiace šťastie, vysokú dávku empatie, jednoducho mi pripadala, akoby stále na niečom frčala. Legálnom alebo nelegálnom.

Z románu vystupuje pestrá zmes postáv. Zoznámime sa preto s Nininou láskou – Ronym, s tehotnou kamarátkou a jej priateľom, s hlavným čašníkom čajovne, už spomínaným pánom Guttmanom, jeho domácou, Nininým speváckym idolom z mladších čias, ale aj s hosťami a Nininými súputnikmi zo Srí Lanky. Každá postava očakáva od života niečo iné, má svoje priority. Každá hovorí a prežíva vlastný príbeh.

„Niekedy sa stane, že určitú situáciu, väčšinou ju vyhodnotíme ako problém, jednoducho potrebujeme. Je potrebná pre náš rast, ale našou povinnosťou je urobiť z momentálneho stavu minulosť. Problém je neznalosť.“

Autorka presne vie, čo povedať, čo načrtnúť, čo napísať.

Vzhľadom na koncepciu diela – každá kapitolka (mimochodom, krátka) akoby načrtávala nejaký samostatný dej, príbeh, kde koniec môže pôsobiť neuzavreto – môžeme to vnímať tak, že autorka sa snaží predostrieť nám z každého rožka niečo, ale nič nie je poriadne dotiahnuté. Ubezpečujem vás, že naozaj môže ísť o mylný úsudok. Autorka presne vie, čo povedať, čo načrtnúť, čo napísať.

„Mám rád knihy, ale neviem, či príde niekto, kto mi z nich ochotne bude predčítať. Mám rád šach, ale neviem, či nájdem partnera na hru. Človek je neustále vystavený rozhodnutiam a ich následkom. Viem, mám, neviem, nemám.“

Na záver treba poznamenať, že nie je nutné, aby ste prečítali Každý deň má niekto narodeniny, aby ste pochopili myšlienku Šťastia. Zároveň však jedným dychom dodávam, že sa tak môžete ukrátiť o ďalšie dojmy, ktoré autorka v podobe neklišéovitých viet tak precízne servíruje.

Čítané 611 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.