utorok, 08 september 2015 21:17

Bratislava, Londýn, San Francisco

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Tri mestá, tri ženy, tri príbehy. A každý z nich bol celkom konvenčný. Do konca knihy som čakala, kedy sa to konečne zmení a príde niečo, čo mi vyrazí dych. Nestalo sa tak.

O čom chcú ľudia čítať? O krásnych a úspešných ženách, ktoré sa boria s problémami?

Jasné, veď škodoradosť je najväčšia radosť. Ale nech majú problémy ako my, také obyčajné, ako zo života, no nie? Nech si poviem pri čítaní, veď toto som skoro zažila aj ja! A aj moja kamoška minule niečo podobné spomínala.

A v tom je genialita takýchto textov. Písané ako cez šablónu, zmení sa len prostredie, šaty, bankové konto a účes hrdinky, no predávajú sa ako teplé rožky. Jednoducho „chic lit”. Ľahká a nenáročná literatúra pre sliepky. Pardon. Pre ženy. Miestami vážna téma podaná s ľahkosťou a humorom, kde tridsiatnička rieši svoj život/vzťah/kariéru/rodinu (nežiadúce preškrtnite). A čo je nadôležitejšie, ona tie problémy zvládne.

O čom chcú ľudia čítať? O krásnych a úspešných ženách, ktoré sa boria s problémami?

Keby aspoň tie konce kníh neboli také urevané a šťastné 

Knihu Bratislava, Londýn, San Francisco by som hodnotila oveľa, ale oveľa vyššie nebyť oduševneného a mimoriadne snaživého úvodu o postoji k životným situáciám a posielaní lásky. Vážne, je to tam, citujem: Posielam vám svoju lásku.

Pochopila by som, keby sa autorka chcela podobne vyjadriť v epilógu. Zranená ostrými tvarmi písmen, keď vydala svoje dieťa, svoje dielo vám, úprimným čitateľom a nám, hyenam-recenzentom. Aj keď asi aj vtedy by sa objavila nástojčivá otázka, prečo je to potrebné a že či jej na to nestačila celá kniha, no ale budiž. Nebudem to tu rozpitvávať, ale radšej vás dopredu varujem, začnite čítať knihu od strany trinásť. Ten úvod preskočte, pokiaľ v sebe nemáte kopec trpezlivosti a lásky.

Čas ukáže, či ste správne volili.” Áno, aj toto je citát. Juch, idem si robiť čiarky, koľko zaujímavých myšlienok sa objaví hneď v úvode! Natíska sa otázka, prečo je toto tlačenie na city už na začiatku knihy? To si sama autorka tak zúfalo neverí, keď čitateľov vyzýva k zhovievavosti?

Tri mestá a tri ženy, ktoré v nich bývajú, sa stretnú po dlhšom čase na Slovensku a ide sa klebetiť.

Nemáme právo posudzovať iných ľudí, hodnotiť ich životy, ale môžeme sa snažiť pochopiť ich a byť k nim láskaví.”

Ale keď už mi tú lásku poslala, tak dík. Ale akosi mi nejde tváriť sa, že som bola trafená. Tou láskou, samozrejme. Takže dúfajme, že úvod sa týka postáv v knihe a nie samotného diela. A že zúfalá snaha ovplyvniť vnuknutie toho správneho dojmu z knihy, ktorú ste ešte ani nezačali čítať, bude mať úspech u tej gramotnej časti obyvateľstva, ktorá má široké srdce.

Kde sme to skončili? Aha, tri mestá (zopakujte si názov knihy) a tri ženy, ktoré v nich bývajú, sa stretnú po dlhšom čase na Slovensku a ide sa klebetiť.

Začína to ako vtip, nie? Stretnú sa traja v bare a... akurát tu vtipu niet. Ide o to vyrozprávať sa. Podeliť sa o svoje starosti. Kým jedna hovorí, ostané sa nudia/pozorne počúvajú/ujdú a v správnych chvíľach vydávajú súcitné/obdivné výkriky/fajčia.

Ak máte problém zapamätať si ich mená, prípadne ktorá je odkiaľ a čo má za problém, netrápte sa. Autorka vám to niekoľkokrát pripomenie. Malý ťahák pre tých, ktorí ešte len absolvujú tréning pamäti:

  • Michaela je tá opustená blondýna z Londýna, no jej problém má priveľa rokov;
  • Klára, ktorá doslova pred niečím ušla, tá je z Frisca;
  • Marcela, ktorá patlá hrnčeky z hliny a zamiesila si aj iný problém, ostala doma, v Bratislave.

Ženské problémy, ktoré sa v podstate viac či menej týkajú mužov, ma nedojímali natoľko, aby som si poplakala. Priateľstvo kamarátiek však bolo opísané citlivo a verne.

Priateľstvo kamarátiek však bolo opísané citlivo a verne.

Napriek tomu som sa nevedela vcítiť do žiadnej z protagonistiek, dokonca ani do mojej menovkyne. V prvej kapitole mi bola sympatická, rozprávanie v prvej osobe je jednoducho príjemné, ľahko sa dá s ním stotožniť. Škoda, že to bolo len tento jediný raz. V ostatnom texte už bola Michaela opisovaná iba v tretej osobe a pôsobilo to rušivo. V Ich forme bola napísaná ešte aj iná kapitola - no vyrozprávaná z pohľadu chlapa. V podstate zbytočná časť, ktorá tam ani nemusela byť, veď vysvetlenie je totiž podané formou mailu. Mimochodom, so všetkými listami by sa dalo skvele graficky popracovať, takto trochu zanikali.

Najviac ma však zaujali tri časti tejto knihy (áno, cítim to, tiež ma zobrala tá symbolika čísla 3):

  • Fajčiarska závislosť a pôžitkársky pocit z prvej cigarety po dlhom lete a opis sklenenej kocky na letisku. Fakt medzinárodné. Oceňujem to aj ako nefajčiarka.
  • Srdcervúci rozlúčkový list od Kláry bol druhým svetlým bodom - páčila sa mi myšlienka odovzdať svoju bolesť zverenú papieru do zeme a do mora.
  • A do tretice obálka. Musím sa priznať, práve tá ma nalákala na kúpu knižky. Na jednej strane svetlá a zaujímavá (mali ma varovať tie odtiene ružovej a fialovej a pri každom meste ženská postava, že?), na druhej strane milión citátov (dobre, aj tie som nejako prehliadla). Pôvodne som dúfala, že to bude niečo ako sprievodca zaujímavými miestami (niečo ako Tajnosti Paříže od Katie Chapoutierovej). Nestalo sa tak.

Knihu zatváram mierne sklamaná. Nepovedala mi nič nové. Kamošky, aké sa tam opisujú, mám aj ja. Napíšem o nich knihu?

Čítané 675 krát
Michaela Töröková

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. 

parvitaska.blogspot.sk
Viac z tejto kategórie: « Zaľúbený lord Čierne klamstvá »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.