utorok, 04 august 2015 19:04

Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. To však rozhodne neplatí pre mladú Parížanku Diane, spoluvlastníčku literárnej kaviarne s týmto názvom. Jej šťastie sa totižto po jednej tragickej udalosti zo dňa na deň rozplynie a neostáva jej nič iné, len sa pohnúť ďalej. Aj keď to môže byť nesmierne ťažké...

Diane vedie úspešný život. Má prácu, ktorá ju baví – svoju kaviareň, priateľov a v neposlednom rade milovanú rodinu – manžela Colina a dcérku Claru. Ale to len do chvíle, kedy jej rodinu zasiahne pohroma. Manžel a dcérka pri tragickej autonehode zahynú a Diane sa cez to vie len ťažko preniesť. Uzatvára sa do seba, prestáva sa stretávať s ľuďmi, stráca záujem o kaviareň a celé dni ostáva zatvorená v byte v starom svetri svojho manžela. Jednoducho sa z nej stáva troska.

Manžel a dcérka pri tragickej autonehode zahynú.

Avšak po roku, kedy jej pohľad padne na fľašku tmavého piva v chladničke, rozhodne sa zmeniť svoj život a odísť na miesto, po ktorom tak veľmi túžil jej manžel. A tak sa odsťahuje do Írska, „kraja rugbistov a požieračov baranov“.

Odsťahuje sa do Írska, „kraja rugbistov a požieračov baranov“.

- Nemôžem uveriť, že vás nikdy neuvidím. Život trávim čakaním na vás. V dome je všetko pripravené, pre vás... Vravia mi, že to nie je normálne. Tak odídem. Spomínaš si, Colin, chcel si, aby sme išli do Írska... -

Aj keď spôsob jej života ostáva viac-menej nezmenený, začne stretávať ľudí, ktorí značne ovplyvnia ju. Či už noví priatelia, alebo arogantný, nevrlý a život znepríjemňujúci sused, do ktorého sa napokon zamiluje. No potom sa všetko začne akosi komplikovať.

„Už som nevnímala, čo mi hovorí, hľadela som naňho a objavovala som si ho, jeho neporiadne vlasy, trojdňovú bradu, farbu jeho očí. Po prvý raz som cítila jeho vôňu, zmes mydla a studeného tabaku. Pocit bol tak silný, že som musela zatvoriť oči.“

Ako asi zhodnotiť túto knihu? Je pravda, že sa občas nemusíte stotožniť s hlavnou postavou, ktorá pôsobí občas otravne. Utápa sa v žiali, neustále sa ľutuje, nenecháva si od nikoho poradiť a niekedy reaguje až príliš prehnane. Zápletka je tiež trošku gýčová a otrepaná. No aj napriek tomu, že kniha v celku pôsobí bezmyšlienkovito, dej je veľmi pútavý. Ľahko ju prečítate, pretože vás samotný príbeh niečím dostane. Agnes Martin-Lugand píše veľmi jednoduchým štýlom, ktorý sa dobre číta. A hoci je kniha založená na dialógoch, správne gradujú a dostatočne vyjadrujú emócie hlavnej postavy, ktoré určité dojmy zanechajú aj vo vás. Ako som už spomenula, nejde o priveľmi hĺbavú knihu, no je skvelá ako ženský román, ktorý by som určite odporúčala ako jednoduché letné dovolenkové čítanie.

Samotný príbeh vás niečím dostane.

Kedže sa chystá aj filmová verzia tohto bestsellera, musím priznať, že sa na ňu už veľmi teším. Kniha je svojím prostým štýlom priam vhodná na filmové spracovanie. Dokonca si ho viem predstaviť ešte lepšie ako knižné, pretože vo filme lepšie vynikne dramatickosť dialógov či krásne írske prostredie, ktoré sprevádza postavy počas celého príbehu.

„Nohy ma zaniesli na pláž. Ľahla som si na piesok a pozorovala rozbúrené more; dážď mi máčal tvár, dážď a piesok ju šľahal. Chela som zaspať, navždy, nezáležalo na tom, kde. Moje miesto bolo pri Colinovi a Clare. Našla som si pekné miesto, aby som sa k nim pridala. Strácala som sa medzi snom a realitou.“

Čítané 2800 krát
Viac z tejto kategórie: « Rozkošný zvrhlík Jedna noc hriechu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.