piatok, 19 jún 2015 11:39

Modrá krv

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Každé dievča túži byť princeznou, myslí si Thomas Brezina. Snaží sa nahliadnuť do nezrelej dievčenskej duše, ale tento jeho pokus vyznieva skôr ako prvoplánová zbierka fráz a klišé.

Pia je mladá Nemka, ktorá trávi niekoľko letných týždňov v Londýne u bohatej rodiny Cooperovcov. Tú tvorí matka workoholička túžiaca stúpať po spoločenskom rebríčku, otec tak trochu svojský, dcéra Claire afektovaná a podlá a syn Nathan sa s nikým nerozpráva, izbu má plnú zvieracích i ľudských lebiek. Doma nechala priateľa Teda, tu spoznáva Nathana, excentrického kaderníka Peta a skutočného princa Alessandra, ktorý jej prejavuje náklonnosť, z čoho pre ňu plynú nemalé výhody. Po pár dňoch nadobúda podozrenie, že Ted ju podvádza, a tak sa s vervou púšťa do tvorby trapasov a depresívnych výlevov.

„Nech mal oči zavreté alebo otvorené, stále ju videl pred sebou. Aká len bola bezmocná a krehká. Ako snehová vločka. Roztopí ju. Zhorí v jeho plameni.“

Počas čítania sa do mysle vkráda pocit, že tu niečo nesedí. Stane sa niečo temné.

Afektované, teatrálne a prvoplánové správanie hlavných postáv je prekladané čítaním starého denníka, ktorý Pia našla v tajnej knižnici. Samozrejme, že je tá knižnica tajná. Samozrejme, že sú tam rôzne úkryty. Samozrejme, že Pia má rada Austenovú. Samozrejme, že ten denník našla tak, že na ňu spadla celá polica a ona siahla presne po ňom. V denníku číta príbeh Phillipy, ktorá žila v dome Cooperovcov pred sto rokmi. Úryvkom z neho sa vlastne celá kniha začína. Phillipa počuje vŕzganie schodov a do jej izby sa niekto zakráda... Pia dostane veľký strach, keď hneď po dočítaní tejto (poslednej) strany denníka tiež počuje vŕzganie schodov a o chvíľu niekto otvára dvere na jej izbe...

„V pootvorených dverách sa zjavila ruka. Ruka v rukavici z jemnej kože. Pii od strachu zovrelo hrdlo.
,No tak, princezná, poď k svojmu princovi,´ vábil ju neprirodzený, piskľavý hlas.
Phillipa, prosím, prosila v duchu úpenlivo Pia, Phillipa, pomôž mi!“

Afektované, teatrálne a prvoplánové správanie hlavných postáv je prekladané čítaním starého denníka.

Po napínavom úvode sa však vraciame pár týždňov dozadu, Pia ešte iba prichádza do Londýna a sledujeme jej útrapy a strasti, kultúrny a medziľudský šok. Ďalších tristo strán sa nedeje nič, čo by ste už nečítali alebo nevideli v limonádovom americkom seriáli, len občas je krátka kapitola písaná z pohľadu záhadného princa, ktorý hľadá svoju princeznú, a pôsobí tak trochu pomäteno a stalkersky.

Počas čítania som si neustále v mysli opakovala, že kniha nie je určená pre mňa, ale pre mladé dievčatá, tínedžerky. Ani to jej však nepomohlo. Maximálna nezrelosť, naivita, precitlivelosť, ale predovšetkým klišé každého druhu (dôjde aj na drogy, párty, ľúbostné trojuholníky...) doplnené pseudodobrodružstvom zo sto rokov starého denníka bolo na moje mozgové bunky trochu primálo. Hlavná postava je zakomplexovaná a bez logického uvažovania, miestne mrchy sa z ničoho nič premieňajú na bezbranné jahniatka a mnoho detailov v deji nie je dotiahnutých ani vysvetlených.

Dôjde aj na drogy, párty, ľúbostné trojuholníky...

„,Mama mi pohrozila, že mi škrtne všetky nákupy až do decembra, ak sa k nej nebudem správať priateľsky. Takže teraz hrám milé dievča. Len neviem, ako to tri týždne vydržím,´ Claire sa zase rozosmiala. ,A jej chalan je ošetrovateľ zvierat. Vieš si to predstaviť? Vytiera sračky z klietok. A jej sa to zdá vzrušujúce! Aj ona robila kdesi v zoologickej, vyvážala tam hnoj alebo niečo také. Och, je taká nemožná a priemerná!´“

Nesympatické postavy a nezáživný dej, ktorý sa trochu rozbehne na posledných päťdesiatich stranách (teda vtedy, kedy ju už unudený čitateľ dávno zavrel a odložil), túto knihu odsudzujú na najspodnejšiu poličku knižnice. Thomas Brezina napísal už viac ako 450 kníh. Po tejto si mohol dopriať aspoň krátku pauzu.

Čítané 1679 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.