piatok, 12 jún 2015 11:07

Úsmev ženy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Ľahká, úsmevná, zdravá a svieža romantika aj pre neromantické duše. O tom, či náhody skutočne existujú, sa poľahky presvedčíme v Úsmeve ženy.

Nemám veľmi v láske romantickú literatúru. Hlavne takú, povedzme, „jednoduchšiu“ s rámcovou dejovou líniou typu: mladá kráska sa po rokoch vracia do svojho rodiska, je sklamaná, zronená, ide sa prejsť na bicykli okolo jazera a nešťastnou náhodou skončí pod kolesami bavoráka, ktorý riadi sympatický a hriešne krásny majiteľ veľkého koncernu, ktorý pohltí jej zdedený a tradíciou overený obchodík atď., atď.

Autor sa dokázal vžiť do mysle ženy.

„,Povedzte mi... vy ste môj list nedostali? Dúfam, že to bolo v poriadku, že som ho iba tak vhodila do schránky. A mohli by ste ho prosím poslať ďalej Robertovi Millerovi? Je to pre mňa veľmi dôležité, viete!´
Pomaly som si pripadal ako Alica v Krajine zázrakov pri
stretnutí s bielym králikom.
,Aký list? Ja som žiadny list nedostal,´ vysvetľoval som iritovaný. ,Počúvajte, voláte predsa z agentúry Goldberg International, či nie?´“

Úsmev ženy ma však príjemne prekvapil. Iste, dej je predvídateľný a ako takmer všetky romány o láske sa končí šťastne. Napriek tomu nie je schematický, dialógy sú vtipne postavené, v žiadnom prípade nie sú ploché. Čím sa teda líši od „harlekýnok“, „steeloviek“, tvorby nemeckých autoriek a podobných knižných lahôdok?

Podľa mňa je zásadnou a rozhodujúcou devízou fakt, že autorom je chlap. Tým nechcem, samozrejme, povedať, že chlapi píšu romantiku lepšie, resp. znesiteľnejšie. To v žiadnom prípade. Tu je však namieste uviesť, že Nicolas Barreau píše dobre. Podáva nám príbeh zo strany ženy a aj zo strany muža. Zvláda to priam bravúrne. Je zaujímavé čítať, ako sa na tú istú situáciu pozerá žena a ako chlap. Tieto porovnania prinášajú veľa humoru a musím sa priznať, že neraz som sa úprimne zasmiala nad zmýšľaním jedného i druhého. Autor sa dokázal vžiť do mysle ženy, stotožniť sa s ňou a teda vyjadrenia jeho hrdinky vyznievajú tak, akoby sa vyjadrila skutočná žena.

Úsmev ženy teda rozhodne nie je schematický, nie je ani o podlomených kolenách, spaľujúcich pohľadoch, žiadostivosti, nespútanej vášni, jazykoch až v žalúdku, intrigách, sokoch v láske, neustálom schádzaní a rozchádzaní. Chvalabohu.

Náhody, ktoré vyúsťujú do jediného možného konca.

O čom teda skutočne je? To je jasné už z názvu románu – o úsmeve jednej ženy. Ten je spúšťačom neuveriteľných skutočností, náhod, ktoré v podstate ani náhodami nie sú a vyúsťujú do jediného možného konca. Do toho správneho. :-)

Mladá majiteľka obľúbenej príjemnej reštaurácie v Paríži Aurélie je šťastná vo svojom svete. Venuje sa riadeniu svojho podniku, má útulný bytík, partnera – umelca. A tu je aj koreň jej problému. Po niekoľkých spoločne strávených rokoch ju v jednu noc čaká v byte strohý odkaz. Tušíte aký. Bez slovka vysvetlenia ju opustil pre inú ženu. Aurélie sa v krátkom časovom slede (nedávno stratila otca) rúca celý svet. V návale zúfalstva, keď nepomôže ani víno, ani vyhrážky svojmu už bývalému priateľovi, ani spánok – nespánok, sa vyberie na prechádzku Parížom.

Nie len takú hocijakú. Ani sama nevie, či v tú chvíľu fascinácia parížskym mostom pramení z jej čírej zvedavosti, alebo v túžbe skoncovať so svojou samotou. Ak to aj tak je, prvým záchrancom je policajt, ktorý v Aurélie tuší samovrahyňu. Druhým, o trochu poetickejším záchrancom, je kniha. Kniha, ktorá zásadne zmení jej život. Nielen tým, že Aurélie vôbec nečíta. Ani kuchárske knihy. V tomto románe je totiž hlavnou hrdinkou ona. Ak aj ňou nie je ona, hrdinka sa na ňu až príliš podobá. Keďže Aurélie je fatalistka a verí aj v náhody, rozhodne sa prísť veci na koreň a kontaktovať autora. Niekedy sa však zvedavosť nemusí vyplatiť. Alebo áno? Čo ak je všetko úplne inak, ako si naivne myslí a predstavuje? Pravda môže byť oveľa bližšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať...

Úsmev ženy vám určite zachutí...

„Ako získať srdce ženy, ktorá si vzala do hlavy, že spozná muža, ktorého obdivovala a s ktorým sa cítila byť v osudovom spojení? Muža, ktorý – irónia osudu – v skutočnosti ani neexistoval. Ducha, ktorého sa už nedalo zbaviť, vyvolaného dvomi vynachádzavými čarodejníckymi učňami, ktorí sa považovali za veľmi šikovných a pracovali v branži, predávajúcej sny.“

Úsmev ženy predstavuje ľahko stráviteľnú romantickú knihu bez zbytočného sentimentu, naivných a uplakaných hrdiniek, s normálnou ženou a normálnym mužom v hlavných úlohách. Nicolas Barreau pre nás pripravil Menu d´amour s namiešanými správnymi ingredienciami, ktoré zaručujú, že jeho Úsmev ženy vám určite bude chutiť.

Čítané 1107 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.