nedeľa, 28 apríl 2013 19:37

Nemiluješ, zomrieš

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Už ste v živote zažili pocit, že vás niekto sleduje? Nielen večer, keď sa zotmelo, ale aj cez deň? Alebo ste mali vo vzťahu pocit, že vás partner dusí a obmedzuje? Presne takto sa uberal aj vzťah hlavnej postavy tejto knihy. Žena v najlepších rokoch s dospievajúcim synom, túžiaca po objatí milujúceho a milovaného chlapa. Chlap sa aj našiel, ale až čas ukázal, čo v sebe skrýval a aký naozaj bol. Ale zistila to Elena včas?

Opäť jeden príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami. Nie je nič jednoduchšie, ako zrekonštruovať si skutočný príbeh podľa vlastnej fantázie, najlepšie s tragickým koncom. Vtedy človeku pracuje fantázia na plné obrátky. Aj kniha Nemiluješ, zomrieš stavia na skutočných udalostiach. Elena, ktorá pracuje v dvoch zamestnaniach, aby dôstojne vyžila a dožičila všetko potrebné aj pre svojho syna Viktora, sa ocitá v situácii, ktorá ohrozuje jej život. Roman, ktorý sa sprvu javil ako ideálny partner, sa po čase mení na presný opak.

Roman, ktorý sa sprvu javil ako ideálny partner, sa po čase mení na presný opak.

„Večer sa stretávali v Eleninom byte. Roman nosil vlastnoručne napečené koláče, ovocie z rodičovskej záhrady, pomáhal jej s nákupmi, vyčkával ju, keď išla z práce, doma z nej celé minúty nespúšťal oči, musela byť slepá, aby si to nevšimla, že sa o ňu usiluje. Bola sama a Roman bol v tesnej blízkosti. Štíhly chlap, vždy pripravený pomôcť, sa po krôčikoch zakrádal k jej srdcu.“

Spočiatku je partner pozorný, milý, tolerantný, ale časom sa zmení. To poznáme asi všetci, však? A to nehovorím iba o chlapoch, aj my ženy sa meníme. Ale človeka zabolí, keď sa z milovanej osoby stane niekto, kto je na príťaž, či v živote toho druhého doslova zavadzia, prekáža. Toto sa dá rázne vyriešiť. Ale čo v prípade, ak to nie je také jednoduché. Elena netušila, akého hada si chová v posteli, na hrudi. O to je to horšie, že Elenu kamarátky odhovárali od vzťahu s Romanom. Niečo im na tom človeku prekážalo, aj keď to nevedeli pomenovať. Jednoducho im „nevoňal“. Aj Elena mala niekedy zvláštny pocit, že ju dusí a nedovolí jej žiť si vlastný život. Ale ako zamilovaná s ružovými okuliarmi na očiach si to nechcela pripustiť.

Niečo im na tom človeku prekážalo, aj keď to nevedeli pomenovať.

„Najviac ju ponížila situácia spred mesiaca, keď sa vracali z nákupu v Kauflande. Roman ju držal za ruku a nečakane ju pustil, ba plecom odtlačil do bezpečnej vzdialenosti. „Otec,“ šepol jej a ťahal sa ďalej od sympatického pána, ktorý prechádzal parkoviskom. Nepovedala nič, ale jeho správanie ju zabolelo.“

Tento príbeh napísal sám život, Bazalová ho iba zhmotnila. Ak môžem povedať, je to príbeh obyčajnej ženy – sebestačnej, s dieťaťom, túžiacej po láske a pevnom mužskom náručí. Každá žena chce byť v živote šťastná. Aj keď pre to musí nie raz priniesť obety.

„Toľko vášne Elena v Romanovom vyziabnutom tele nečakala, akoby bol do tej chvíle uväznený do vlastného strachu a len ona mala od neho kľúčik. Vo chvíľach lásky sa zmenil na nepoznanie, Elena sa cítila ako bohyňa, ktorej otrok plní aj tie najtajnejšie želania. Milovali sa až do rána, kým bledé slnko nevyhnalo svetlo pouličnej lampy. Roman bol plný strhujúcej vášne a nehy, znova a znova si ju pritískal, akoby sa jej nevedel nasýtiť. Elena v tú noc otvorila Pandorinu skrinku a vypustila pritom dobré aj zlé.“

Každá žena chce byť v živote šťastná. Aj keď pre to musí nie raz priniesť obety.

Samozrejme, že som si o knihe prečítala predtým, ako som sa rozhodla venovať jej čas. Takže, na obale knihy sa píše, že „knihu prečítate na jeden dúšok“. Mne ten jeden dúšok trval nejako dlho. Inokedy zhltnem naozaj dobrú knihu za dva - tri dni. Ale túto, nesadla mi, ako som čakala. Dej bol rozvláčny, opisný, málo dynamický. Nechápte ma zle, dej je jednoduchý, bez bočných zápletok, len sa akosi vliekol. Čomu dávam veľké mínus je to, že už po niekoľkých stránkach autorka načrtla, čo Elenu čaká, že sa jej niečo stane. Čo mne dosť prekážalo, pretože som si chcela užiť dej a zažiť napätie, kým sa „to“ konečne stane. Tak som na každej nasledujúcej strane čakala, že sa stane niečo zásadné, čo dej posunie do sľubovanej roviny „zla“.

Mne sa kniha zdala umelo naťahovaná, niekedy až nudná. Neviem, akému čitateľskému publiku by som túto knihu odporučila. Možno tým, ktorí sú zvedaví, ako sa skončí vzťah medzi dvoma ľuďmi, z ktorých jeden ani netuší, čoho všetkého je ten druhý schopný.

Čítané 2130 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.