Vytlačiť túto stránku
piatok, 19 apríl 2013 23:57

Láska je chyba v programe

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(10 hlasov)

Láska. Hovorí sa o nej mnoho, píše ešte viac. Poznáme ju všetci, v tých najrôznejších podobách. Občas aj ako chybu v programe. Prečítajte si príbeh o tom, ako sa niekedy nedostane k správnym ľuďom, v správnom čase a na správnom mieste...

To, čo ma doslova prinútilo vziať túto knihu do ruky, bol jej názov. Láska je chyba v programe. Ironické, nápadité, pravdivé. V spojení s menom Maxim E. Matkin to sľubovalo jedno, nuž, typicky matkinovské čítanie s humorom jemu vlastným.

Typicky matkinovské čítanie s humorom jemu vlastným.

„Aký druh lásky to je, vieme určiť, až keď je tá láska za nami. Nikdy v jej priebehu. Keď to žijeme, nechávame sa rozptyľovať detailmi. Uniká nám podstata. Zaoberáme sa nesúrodými farebnými škvrnami ako pri blízkom pohľade na obraz impresionistického maliara. Potrebujeme odstup, aby sme videli, čo na tom plátne vlastne je. Či krajina zaliata slnkom, alebo Ježiš umierajúci na kríži.“

Hlavný hrdina Stajpen je klasickým príkladom dnešného pseudointelektuála, pseudobohéma s nedoriešenými vzťahmi (akých nájdete hádam v každej knihe tohto autora). S nedoriešeným vzťahom k svojej súčasnej priateľke Zoe, s ktorou to už nie je to, čo bývalo; s bratovou priateľkou Sony, ktorá je doňho zamilovaná; i s bývalkou Kimi, s ktorou má stále nadštandardný vzťah; a v neposlednom rade vzťah so svojimi rodičmi.

„Všetci sa zahĺbili do úvah o vlastných nešťastiach. Stajpen si uvedomil, že všetci sa tak naozaj cítia, každý z nich nemá niečo podstatné, čo mu v živote chýba. A pritom sú všetci zdraví, existenčne zabezpečení, každý z nich má niekoho, kto ho miluje. Nechýba im vlastne k šťastiu len to rozhodnutie byť šťastný? Tešiť sa zo súčasného stavu vecí?“

A ono sa to, ako to už býva, ešte viac skomplikuje. Jedna spoločná dovolenka v Grécku stačí na to, aby veci nabrali rýchly spád. Jedna z dám otehotnie. Kto je otcom? Kto ním chce byť?

Hoci som od knihy čakala možno trochu viac, koniec ma naozaj potešil. Mám rada nepredvídateľné a zároveň viac-menej otvorené konce. A síce vám neprezradím, ako to napokon dopadlo, poviem vám, čo sa Stajpen naučil:

A nie sú to práve tie chyby, čo tie programy robí zaujímavejšími?

„Láska je chyba v programe. Ale existuje nejaký program, čo nemá chyby? A nie sú to práve tie chyby, čo tie programy robí zaujímavejšími? A nie sú to zase len tie chyby, čo nás nútia sa programom zaoberať, odstraňovať chyby a robiť ďalšie? “

Spomínala som, že som od knihy očakávala niečo viac. Možno menej klasických matkinovských charakterov, možno niečo ešte viac šokujúcejšie, možno nejaké hlbšie myšlienky, neviem. No, keď sa nad tým zamyslíme, Matkin píše veci zo života. Občas trochu pritiahnuté za vlasy, ale napriek tomu reálne. Asi preto sú jeho knihy také obľúbené. Hoci sa nám ich dej môže zdať akýkoľvek, tieto postavy, z mäsa a kostí si zamilujeme. Na jednej strane sa v nich vidíme, chápeme ich a ľutujeme, na strane druhej sme radi, že nemusíme žiť presne ten ich život. (I keď občas im ho aj závidíme.)

Matkin píše veci zo života.

„Vieš, že my dvaja by sme spolu nevydržali ani pol dňa,“ povedal Stajpen.

„Láska sa ťa nepýta na to, čo vieš, alebo nevieš.“

„Toto ale nie je láska, to je len záchvat.“

„Ty vieš tie dve veci rozoznať?“

Čítané 1751 krát