utorok, 24 marec 2015 11:48

Slovenky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

LOVE zvýraznené v názve Slovenky môže znamenať jednak lásku, ale tiež peniaze. V tejto knihe to má (často) úplne totožný význam.

Už po niekoľkých stranách tejto paperbackovej knižky (od ktorej som však, pravdupovediac, žiadne zázraky ani nečakala) som pocítila určitý smútok. Nie taký, ako keď čítam niečo melancholické, čo ma chytí za srdce. Taký smútok si vychutnávam. Toto však bolo niečo iné. Bolo mi smutno z toho, že sa takto žije, že to niekto číta a páči sa mu to alebo nebodaj sníva o podobnom živote. A napokon z toho, že to vôbec čítam ja.

Slovenky sú v podstate jednoduchým príbehom. Tri mladé ženy, z ktorých sa stanú spolubývajúce, každá iná, ale predsa sú určitým spôsobom rovnaké. Ich svet sa točí okolo chlapov, chlapov, peňazí, chlapov, sexu, občas práce... Mia je dievča z dobrej rodiny, ktoré sa konečne snaží osamostatniť. Hľadá si dobrú prácu, napokon skončí pri práci v bare, kde však stretáva nové spolubývajúce. Okrem toho sa snaží nájsť chlapa, dobre zabezpečeného i vybaveného. Ši už takého chlapa má. Lenže vekový rozdiel a fakt, že je pre ňu skôr kamarátom než milencom, podnieti rozhodnutie o životnej zmene aj u nej. No a napokon je tu Zet, ktorá po tom, čo prežila búrlivý vzťah s násilníckym drogovým dílerom žiadneho chlapa nechce. Vraj.

Ich svet sa točí okolo chlapov, chlapov, peňazí, chlapov, sexu, občas práce...

Je to malá, ale rôznorodá krajina, Valo jej z nej ukázal niekoľko najatraktívnejších miest. Malo to svoj štýl. Mia bude žasnúť, keď jej to opíše. Hotely, Ferrari, biznis, prsteň od Cartiera. Najlepšie však bolo, že konečne zažila večne lenivého Vala neapatického a aktívneho. Vala, ktorý sa o ňu zaujímal a staral. Láska ožila. Chápe ho, že veľa pracuje, a keď má voľný čas, chce oddychovať, ale musí si uvedomiť, že ona je mladá a nemieni stráviť mladosť na gauči pri Eurosporte. Tak nech sa snaží! Nech s ňou spáva! Čoskoro chce ísť opäť niekam na výlet! Pokojne znovu do Švajčiarska. Je tu ešte Bern, Ženeva, Lausanne. No nepohrdne ani Thajskom, kam Valo často lieta. On môže pracovať na klinike – ona bude ležať na pláži.“

Postavy ma neskutočne iritovali. Ja viem, že boli mladé a nevybúrené, a že všetci robíme chyby, nesprávne rozhodnutia a veci, na ktoré nie sme dvakrát hrdí. Autor ich však vykreslil veľmi plytko, bez akýchkoľvek náznakov výčitiek svedomia či prejavenia citu, ľútosti. Okrem troch hlavných hrdiniek sa v príbehu vyskytne viacero ďalších postáv, ktoré sa môžu ukazovať ako kľúčové, no v skutočnosti im je venovaný len obmedzený priestor. Jednou z tých zaujímavejších postáv je napríklad mladý dídžej Dany, ktorý odchádza z rómskej osady hľadať svoju mamu, no nachádza tam oveľa viac. Ako však jeho príbeh pokračoval, sa už nedozvedáme. Ďalšou špecialitou je akýsi woody-allenovský prvok, keď sa v príbehu miestami vyskytuje postava samotného spisovateľa Richarda.

Príbeh je súčasný, písaný ,moderne´. Teda rozumej: vulgárny slangový jazyk, drogy, alkohol, sex.

„ ... A vlastne ani nemáš čas uvažovať, či si to takto chcel. A čo by mohlo byť, keby... Pre tých, čo žijú v tejto schéme je mestečko ideálne. Pre hocikoho trochu iného, nie. Hneď si podivín. Si zober. V týchto malých mestečkách ako keby buzeranti ani neboli. Pritom u určite sú, rovnako ako všade. Len si nemôžu dovoliť ukázať sa, lebo by sa ich rodinám vysmievali ešte o dve generácie neskôr. Všetci ťa tu sledujú, poznajú, riešia – a nie je tu ani čo robiť. Buď máš rodinu a robotu, alebo môžeš piť a fetovať. Strašne mi to tu lezie na nervy.“

Príbeh je súčasný, písaný „moderne“. Teda rozumej: vulgárny slangový jazyk, drogy, alkohol, sex. Toto všetko sa dá skĺbiť tak, aby z toho vzniklo súčasné dielo s určitou hodnotou. V tomto prípade to však pôsobilo lacno. Nadávky v texte môžu byť autentické a ak sú aj účelne, ja to veľmi kvitujem, no jazyk a spôsob, akými je písaná kniha by sa predsa mal nejako líšiť od toho, akým sa vyjadrujú ľudia štvrtej cenovej. Aspoň pre mňa určite.

„Konečne zapadol do mužského vzorca správania, ktorý Mia dôverne poznala. V ktorom bola doma. Teraz bolo treba trošku ignorovať, ale nie príliš dlho. Bolo jej ľúto, vlastne nie, pohŕdala netýkavkami, ktoré čakajú, že im šťastie padne z neba. To nebol Miin štýl. Ešte sa nestalo, aby si neodviedla chlapa, ktorého chcela – a kam chcela. Vždy ho stačí len chytiť za kokot. Tento čokoládový chlapec je presne taký istý a má parádny veľký penis. Traumoterapia po Angličanovej voskovke. Paráda!“

Autorovi nemožno uprieť snahu o to, že do príbehu vtesnal prvky, ktorými by ho ozvláštnil

Autorovi však nemožno uprieť snahu o to, že do príbehu vtesnal prvky, ktorými by ho ozvláštnil. Vyznelo to však tak, akoby chcel ukázať, čo všetko ovláda. A tak na rôznych miestach nachádzame akúsi zmes štýlov, kde si môžeme prečítať opisy rôznych krajín a ich histórie, vymenúvanie drahých značiek, prvky tajomna, dokonca mnou celkom nepochopené déja vú jednej z hlavných postáv, ktorá sa nachvíľku preniesla do minulého života. Síce pozoruhodný námet, no jednak jeho pointa ostáva nedokončená a tiež sa to akosi bije s celkovým pozadím príbehu.

Plusom tejto knihy je určite to, že sa číta rýchlo. Nie sú tam totiž žiadne hlboké myšlienky, ktoré by ste museli dlhšie spracovávať a zamýšľať sa nad nimi. Prečítanie vám teda nezaberie viac ako niekoľko hodín vo vlaku či pred spaním. Či vás toto čítanie aj zaujme, je už druhou otázkou. Osobne tipujem, že osloví najmä mladšie dievčatá, ktoré začínajú čítať prvé „dospelácke“ romány zo života, aj keď práve ony zrejme nie sú tou najvhodnejšou skupinou, ktorej by som túto knihu odporučila.

1551651

Čítané 1210 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.