nedeľa, 22 marec 2015 13:13

Dívka s pomeranči

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Vraj keď má človek dieťa, pocíti lásku, akú si dovtedy nedokázal predstaviť. Je to láska hlbšia ako akákoľvek iná. Prapodstatná, základná, trvalá. O žiadnej inej sa to povedať nedá.

Príbeh Dívka s pomeranči od Josteina Gaardera, ku podivu, rozpráva chlapec. Toto je však príbeh 15 ročného chalana, ktorému zomrel otec, keď mal on iba 4 roky. Jeho spomienky na otca sú len útržkovité. Sám nevie, ktoré z nich sú skutočné spomienky, a ktoré len akýsi obraz o otcovi, vytvorený na základe rozprávania iných. Georg Roed vníma otca ako dávnu minulosť, no on sa odrazu zhmotní. Otec sa totiž v jeho živote objaví nanovo, a to vo forme listu, ktorý svojmu synovi napísal krátko predtým, ako zomrel. Keď ho písal, díval sa na ani nie štvorročné dieťa, list však číta mladý muž. Ten list otec cielene skryl, aby sa ku Georgovi nedostal skôr, ako ho bude vedieť nielen prečítať, ale aj pochopiť.

„Na jedné fotce sedím s tátou na žluté kožené pohovce v pokoji. Vypadá to, jako by mi něco hezkého vyprávěl. Pohovku máme pořád, ale táta už v ní nesedí.“

aká veľká musí byť otcovská láska, keď píše list synovi, ktorého vlastne nikdy nebude poznať...

Dívka s pomeranči mi tak trochu pripomínala Gaarderov Sofiin svet. V nej začalo mladé dievča menom Sofia dostávať tajuplné obálky a v nich lekcie z filozofie. Najskôr vo forme jednoduchých otázok, postupne pribúdali doslova lekcie z dejín filozofie, ktoré Sofii spochybňovali žitú realitu. Georg však na rozdiel od nej dostal len jeden jediný list. Avšak list veľmi osobný, od jedného z najbližších ľudí, od svojho mŕtveho otca. Neviem si ani predstaviť, aké to musí byť, keď človek vie, že zomiera a zanecháva po sebe ženu a dieťa. A aká veľká musí byť otcovská láska, keď píše list synovi, ktorého vlastne nikdy nebude poznať. Nie v momente, keď bude vedieť čítať, nie v momente, keď prečítané dokáže aj pochopiť. Georg však list od otca prijíma s dvojakými pocitmi. Na jednej strane sa teší, že otec na neho „myslí“, na strane druhej sa však na neho pre to tak trochu aj hnevá. Ja som z toho mala akurát zmiešané pocity, keď som si predstavila, že by sa to mohlo stať aj mne. Dostať list od dávno mŕtvej osoby...

Je to ako nikdy neuskutočnený a predsa živý rozhovor


„Samozřejmě mi ho bylo líto. Ale nevím, jestli se zachoval správně, když mi svou tíhu vložil na ramena. Já jsem pro něj nemohl nic udělat. Žil v docela jiné době než my teď a já jsem nucen žít svůj život. Kdyby se všichni utápěli v dopisech od mrtvých otců a praotců, neměli by možnost žít své vlastní životy.“

Georg sa však do príbehu o dievčati s pomarančmi napokon úplne pohltí. Celý príbeh je tak trochu snovým poetickým rozprávaním, v ktorom chlapec stretne dievča. Zamiluje sa, ani netuší do koho, a vydá sa hľadať prelud. Synovi nijako neprikrášľuje svoju nešikovnosť. Možno práve v liste sa to dá takto, úprimne a bez zábran. Lebo veru neviem, nakoľko by otec synovi priamo do tváre dokázal hovoriť o nezdaroch pri hľadaní konkrétneho dievčaťa. Je to ako nikdy neuskutočnený a predsa živý rozhovor, súčasťou ktorého je položenie dôležitej otázky.

„Celý večer jsem myslel na děvče v oranžové bundě. Celý život bydlím v Oslo, ale nikdy předtím jsem ji neviděl, tím jsem si byl jist. Tím pevněji jsem se rozhodl, že udělám všechno, co je v mé moci, abych se s ní znovu setkal. Jako mávnutím kouzelného proutku se stihla postavit mezi mě a celý zbytek světa.“

Za slzy, ktoré som pri ňom preliala, sa vôbec nehanbím

Aj keď sa čitateľ veľmi rýchlo dovtípi, kto je dievča s pomarančmi a ako vyústi táto láska, rozprávanie to vôbec neoberá o čaro. I tak je to prenádherný príbeh. Za slzy, ktoré som pri ňom preliala, sa vôbec nehanbím. Boli to slzy, ktoré sa prelievali cez úsmev. Jostein Gaarder píše príjemným rozprávačským štýlom. Knižka Dívka s pomeranči sa číta veľmi dobre, hladká na duši a hoci je z toho človeku možno aj trochu smutno, a to malé dieťa, ktoré prišlo o otca občas poľutuje, pri knihe sa bude najčastejšie usmievať. Lebo Georg je šťastný chlapec, má milujúcu mamu, nového otca i mladšiu sestričku. A vie, že otec ho miloval nadovšetko. Knihu odporúčam romantickým dušiam, lebo je o láske. O láske medzi mužom a ženou, a rovnako tak o otcovskej a synovskej láske. Pre mňa je to jednoznačne kniha, ktorú si prečítam opäť, aj keď to bude znamenať, že si pri nej znovu poplačem...

Čítané 1203 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Rande so životom Slovenky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.